Štát od začiatku nového roka prestane prispievať ľuďom na zvýšené splátky hypoték, čo má podľa ministerstva financií priniesť rozpočtu úsporu viac ako 8 miliónov eur ročne. Domácnosti, ktorým pri refixácii výrazne narástli úroky, sa tak budú pri zvládaní splátok spoliehať najmä na vlastné príjmy a prípadnú dobrovoľnú ústretovosť bánk.
Štátna pomoc sa končí
Rezort financií pod vedením Ladislava Kamenického zrušil dočasnú schému štátnej podpory, ktorú vláda zaviedla ako reakciu na prudké zvýšenie úrokových sadzieb hypoték. Kým v roku 2021 bolo bežné získať úver na bývanie s úrokom okolo 1 percenta, počas minulého roka sa sadzby dostali nad úroveň 4,5 percenta. Práve pre ľudí, ktorým skončila fixácia v období najvyšších sadzieb, predstavovala pomoc citeľné odľahčenie rodinného rozpočtu.
Týmto krokom sa zodpovednosť za riešenie problémových prípadov neformálne presúva na komerčné banky. Štát však nemá žiadny zákonný nástroj, ktorým by vedel finančné domy prinútiť prevziať náklady na zníženie splátok. Minister Kamenický pritom verejne deklaroval, že pomoc by mali prevziať banky.
Banky vyčkávajú, opozícia varuje
Bankový sektor sa zatiaľ k prípadnej náhrade štátnej pomoci nestavia jednoznačne. Hovorkyňa Slovenskej bankovej asociácie Daniela Gilányi poskytla iba všeobecné stanovisko, podľa ktorého môže byť pre banky racionálne pokračovať v nejakej forme podpory, ak vyhodnotia relevantný negatívny dopad na klientov. Konkrétne riešenia však zatiaľ nepredstavili.
Opozícia upozorňuje, že presun bremena na banky nemusí byť zadarmo ani pre zvyšok trhu. Poslanec Marian Viskupič zo strany SaS tvrdí, že ak banky budú akoukoľvek formou dotovať hypotéky jednej skupine dlžníkov, náklady nakoniec zaplatia ostatní klienti. Podľa neho sa to môže prejaviť vo vyšších poplatkoch alebo vo zvýšených úrokových sadzbách pre nových žiadateľov o úver.
Predseda parlamentného finančného výboru Ján Blcháč z Hlas-SD naopak vyzýva, aby sa počkalo na konkrétne kroky bánk. Domnieva sa, že komerčné inštitúcie by mohli situáciu zvládnuť aj bez zásahu štátu. Bankové domy majú na rozhodnutie, či zavedú vlastné nástroje na zmiernenie splátok a v akej podobe, čas do 1. mája.
Prečítajte si tiež
Úroky skôr porastú než klesnú
Vyhliadky na najbližšie obdobie nie sú pre dlžníkov priaznivé ani z pohľadu vývoja sadzieb. Analytici sa zhodujú, že fáza poklesu úrokov sa skončila a treba rátať skôr s miernym nárastom alebo so stagnáciou. Dôvodom je pokračujúca menová politika Európskej centrálnej banky a celková ekonomická situácia vo svete.
Ekonomický analytik Michal Lehuta nepočíta s ďalším poklesom sadzieb, skôr očakáva ich postupný rast, čo kopíruje aj rastúce výnosy štátnych dlhopisov. Podobný postoj zastáva aj analytik Juraj Valachy, ktorý zdôrazňuje, že pre slovenské hypotéky je rozhodujúci vývoj dlhodobých úrokových sadzieb. V budúcom roku pri nich predpokladá stabilizáciu alebo mierne zvýšenie.
Národná banka Slovenska už skôr označila štátnu pomoc za opatrenie, ktoré pomohlo konkrétnej, úzko vymedzenej skupine domácností, no podľa nej nešlo o systémový problém ohrozujúci stabilitu. Ak sa banky rozhodnú, že vlastné programy podpory nezavedú alebo ich nastavia len veľmi obmedzene, ľudia po skončení fixácie budú musieť zvládnuť plné trhové splátky bez akejkoľvek dodatočnej asistencie štátu.
