Štátna podpora pre ľudí hypotékami, ktorí čelili vysokým úrokom, sa od začiatku nového roka definitívne končí. Ministerstvo financií na čele s Ladislavom Kamenickým (Smer-SD) si od tohto kroku sľubuje ročnú úsporu pre štátny rozpočet vo výške viac ako osem miliónov eur.
Ako informujú Správy STVR, zodpovednosť za klientov, ktorí nebudú zvládať vysoké splátky, sa tak neformálne presúva na komerčné banky. Štát však nemá žiadnu zákonnú páku, akou by ich vedel donútiť poskytnúť pomoc s hypotékami.
Vláda pôvodne pomoc s hypotékami ako reakciu na prudký nárast sadzieb. Kým ešte v roku 2021 bolo bežné získať úver na bývanie s úrokom okolo jedného percenta, v priebehu minulého roka sa sadzby vyšplhali na viac ako 4,5 percenta. Minister Kamenický teraz verejne deklaroval, že pomoc by mali prebrať banky. Národná banka Slovenska (NBS) však v minulosti konštatovala, že ľudia túto štátnu pomoc až tak výrazne nepotrebovali.
Banky nemajú jasno, opozícia varuje
Banky sa zatiaľ do poskytovania novej pomoci nehrnú a nič konkrétne nesľubujú. Hovorkyňa Slovenskej bankovej asociácie, Daniela Gilányi, poskytla len všeobecné stanovisko. Uviedla, že pokiaľ banky vyhodnotia relevantný negatívny vplyv na klientov, môže byť pre ne racionálne pokračovať v podpore v záujme udržania si svojich zákazníkov.
Opozícia však varuje, že takýto krok sa môže v konečnom dôsledku predražiť všetkým. Poslanec Marián Viskupič (SaS) upozornil, že ak bude banka akýmkoľvek spôsobom, či už dobrovoľne alebo pod nátlakom, dotovať hypotéku jednej skupine klientov, nevyhnutne to zaplatia ostatní klienti. Podľa neho sa to prejaví vo vyšších bankových poplatkoch alebo vo vyšších úrokoch pre nových klientov.
Predseda parlamentného finančného výboru Ján Blcháč (Hlas-SD) reagoval, že treba počkať, ako banky zareagujú. Zároveň vyjadril presvedčenie, že by situáciu mohli zvládnuť aj vo vlastnej réžii. Bankové domy majú na finálne rozhodnutie, či a akú formu pomoci zavedú, čas do 1. mája.
Analytici čakajú ďalší rast úrokov
Situáciu klientom neuľahčujú ani vyhliadky do blízkej budúcnosti. Analytici sa zhodujú, že éra poklesu sadzieb sa skončila a treba sa pripraviť skôr na ich mierny nárast alebo prinajlepšom stagnáciu. Dôvodom je pretrvávajúca menová politika Európskej centrálnej banky (ECB) a celková ekonomická situácia vo svete.
Ekonomický analytik Michal Lehuta neočakáva ďalší pokles sadzieb. Naopak, predpokladá, že by mali začať mierne rásť, čo kopíruje aj rastúce výnosy štátnych dlhopisov. Podobný názor má aj analytik Juraj Valachy. Ten doplnil, že pre slovenské hypotéky je kľúčový vývoj dlhodobých úrokových sadzieb, pri ktorých v budúcom roku očakáva stabilizáciu alebo dokonca mierny nárast.
Dôležitá pomoc
Ako bolo spomenuté, pomoc s hypotékami bola zavedená ako priama reakcia na extrémny nárast úrokových sadzieb, keď sa ľuďom splátky pri refixácii úverov skokovo zdvihli zo sadzieb okolo jedného percenta (v roku 2021) na viac ako 4,5 percenta (vlani).
Pre túto špecifickú skupinu ľudí, ktorých zasiahla refixácia v najhoršom období, predstavovala pomoc dôležitú finančnú úľavu pre rodinné rozpočty. Na druhej strane sa však ozvala Národná banka Slovenska, ktorá situáciu vyhodnotila tak, že ľudia túto formu pomoci v skutočnosti až tak kriticky nepotrebovali, čo naznačuje, že nešlo o systémový problém ohrozujúci stabilitu, ale skôr o pomoc pre konkrétnu, aj keď zasiahnutú, časť dlžníkov.
Čo ak banky nepomôžu?
Ak sa banky rozhodnú neprevziať pomoc s hypotékami na seba, klienti, ktorým sa končí fixácia a ktorých zasiahnu vysoké úroky, zostanú bez akejkoľvek dodatočnej podpory. Štát túto pomoc od nového roka definitívne ruší a nemá zavedené žiadne mechanizmy, ktorými by komerčné banky prinútil, aby v nej pokračovali na vlastné náklady. Banky zatiaľ žiadnu konkrétnu pomoc nesľubujú a majú čas na rozhodnutie do mája.
Akákoľvek ich budúca pomoc by bola čisto dobrovoľná a racionálna, pravdepodobne motivovaná snahou udržať si klienta. Pokiaľ banky vyhodnotia, že sa im to neoplatí, alebo sa riziká pre klientov nenaplnia v relevantnej miere, ľudia budú musieť plné trhové splátky zvládnuť sami, pričom analytici navyše očakávajú skôr ďalší mierny rast sadzieb než ich pokles.
