Slovenské verejné financie sa ani dnes nedokážu vymaniť z hlbokej nerovnováhy. S deficitom 5,5 percenta hrubého domáceho produktu a verejným dlhom na úrovni 59,7 percenta HDP sa krajina ocitla medzi najviac zadlženými štátmi Európskej únie, tesne pod hranicou, ktorú stanovuje Pakt stability. Napriek úsporám v niektorých rezortoch výdavky štátu naďalej rastú rýchlejšie než jeho príjmy.
Podľa najnovších údajov Eurostatu deficit eurozóny klesol na 3,1 percenta HDP, no dlhové zaťaženie väčšiny štátov sa stále zväčšuje. Spoločná európska ekonomika zostáva v tieni úrokových platieb a nových verejných výdavkov, ktoré postupne pohlcujú prorastové opatrenia. Sedemnásť krajín únie pritom tento rok prekročilo fiškálne limity, hoci rozpočtová disciplína sa v niektorých z nich zlepšila.
Slovenské hospodárenie v červených číslach
Slovensko podľa údajov ministerstva financií v uplynulom roku vykázalo deficit vo výške 7,16 miliardy eur, čo predstavuje medziročné zhoršenie o dve desatiny percenta. Príjmy štátu dosiahli 42 percent HDP, zatiaľ čo výdavky až 47,5 percenta. Táto nerovnováha naznačuje, že krajina stále nenašla spôsob, ako udržať výdavkovú politiku pod kontrolou. Ekonomickí analytici upozorňujú, že rastúce úroky z dlhu postupne spotrebúvajú čoraz väčšiu časť štátneho rozpočtu.
Problémom zostáva aj absencia dlhodobej stratégie. Po období pandémie a rozsiahlych kompenzáciách sa výdavková základňa štátu nezmenšila, ale skôr zakorenila v rozpočte. Ak vláda nepríde s reformami v oblasti odvodov a sociálnych výdavkov, môžu sa verejné financie podľa analytikov dostať na kritickú hranicu už o niekoľko rokov. Krajina tak balansuje medzi snahou podporiť ekonomiku a nutnosťou obmedziť zadlžovanie.
Česko ukazuje opačný smer
Kým slovenský rozpočet sa prepadáva hlbšie do mínusu, susedné Česko zaznamenalo výrazné zlepšenie. Po minuloročnom deficite 3,7 percenta HDP klesol tento rok schodok na dve percentá. Český dlh pritom zostal na úrovni 43,3 percenta HDP, čo je bezpečne pod európskym limitom. Vláda tam obmedzila rast verejného sektora, zefektívnila výber daní a upravila dotačné programy, čím stabilizovala rozpočet bez prudkých škrtov.
Takýto prístup priniesol nielen vyššiu dôveru investorov, ale aj nižší tlak na úroky z dlhu. Trhy reagujú priaznivo, keď vidia, že krajina dokáže konsolidovať financie bez utlmenia hospodárskeho rastu. Podľa ekonómov ide o dôkaz, že zodpovedné hospodárenie neznamená stagnáciu, ale môže podporiť stabilitu aj dôveru v ekonomiku, ktorú Slovensko zatiaľ postráda.
Európa v tieni dlhov
V rámci celej Európskej únie dosiahol verejný dlh 80,7 percenta HDP. Hoci mnohé štáty znižujú rozpočtové schodky, rastúce ceny energií, úroky a výdavky na obranu brzdia pokrok. Odborníci varujú, že ak sa rast zadlženia nezastaví, únia môže vo viacerých krajinách čeliť nutnosti sprísniť fiškálne pravidlá, čo by znamenalo menej priestoru pre rozvojové investície.
