Októbrové štatistiky priniesli prekvapivý vývoj v oblasti osobnej zadlženosti na Slovensku. Platobnú neschopnosť oficiálne vyhlásilo 439 dlžníkov. Drvivú väčšinu z nich, takmer 94 percent (konkrétne 412 osôb), tvorili bežní občania – nepodnikatelia. Zvyšných 27 bankrotov sa týkalo majetku fyzických osôb – podnikateľov. Téme sa venuje denník Teraz.sk.
Z hľadiska formy oddlženia stále dominuje konkurz, ktorý si zvolilo až 435 ľudí. Alternatívu v podobe splátkového kalendára uprednostnili iba štyria dlžníci. Tieto údaje zverejnila spoločnosť CRIF – Slovak Credit Bureau.
Skreslené štatistiky kvôli technike
Hoci čísla na prvý pohľad vyzerajú optimisticky, realita môže byť iná. Hlavná analytička spoločnosti Jana Marková upozornila, že októbrový počet dlžníkov je zatiaľ najnižší v tomto roku a medzimesačne ide o viac ako 50-percentný prepad.
Podľa jej slov však tento neobvyklý pokles pravdepodobne nie je výsledkom lepšej finančnej kondície Slovákov, ale skôr dôsledkom technických komplikácií spojených s postupným nabiehaním insolvenčného registra. Podobné problémy sa objavili aj pri štatistikách firemných bankrotov. Marková preto varuje, že porovnávať októbrové dáta s predošlým obdobím nemá zmysel, keďže by to mohlo skresľovať reálny stav.
Profil typického dlžníka
Októbrové dáta ukázali, že bankrotom sú častejšie ohrození muži, ktorí tvorili viac ako 67 percent prípadov (296 osôb), zatiaľ čo žien bolo 143. Zaujímavým ukazovateľom je vzdelanie – vysokoškolský titul mali len tri ženy a šesť mužov.
Väčšina ľudí, ktorí vyhlásili osobný bankrot, sa nachádza v produktívnom veku. Najpočetnejšou skupinou boli tridsiatnici (30 – 39 rokov), ktorí tvorili takmer tretinu všetkých prípadov. Finančné problémy sa však nevyhýbajú ani seniorom. Medzi bankrotujúcimi sa objavilo päť sedemdesiatnikov, jedna sedemdesiatnička a dokonca jeden osemdesiatnik.
Smutným faktom je, že ľudia bez domova tvorili až 12-percentný podiel z celkového počtu vyhlásených konkurzov (52 osôb). Medzi oddlženými sa objavili aj dva manželské páry a osem ľudí s inými rodinnými väzbami.
Regionálne rozdiely a zrušené konkurzy
Pohľad na mapu Slovenska odhaľuje výrazné regionálne disparity. Najhoršia situácia je v Prešovskom kraji, odkiaľ pochádzalo až 102 dlžníkov. Nasledovali Košický kraj (73) a Banskobystrický kraj (69). Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Bratislavský kraj s iba 23 prípadmi, čo je štyrikrát menej ako v najviac zasiahnutom regióne.
Okrem nových bankrotov súdy v októbri riešili aj staršie prípady. Zrušili celkovo 538 konkurzov vyhlásených v minulosti. Prevažná väčšina z nich (498) bola ukončená pre nedostatok majetku dlžníka, zatiaľ čo 40 prípadov sa uzavrelo po splnení konečného rozvrhu výťažku. Pozitívnou správou je, že v októbri nebolo zrušené ani jedno oddlženie pre nepoctivý zámer, hoci do Registra diskvalifikácií z tohto dôvodu pribudli traja noví dlžníci.
Čo je osobný bankrot a kedy sa vyhlasuje?
Osobný bankrot, ktorý sa v slovenskej legislatíve presnejšie nazýva oddlženie, je formálny právny proces, ktorý umožňuje fyzickým osobám (nepodnikateľom aj podnikateľom) dostať sa zo stavu platobnej neschopnosti. Jeho primárnym cieľom nie je potrestať dlžníka, ale naopak, poskytnúť mu „druhú šancu“ a možnosť na nový finančný začiatok tým, že ho súdnou cestou oslobodí od jeho starých, nevymožiteľných dlhov.
Tento proces definitívne zastaví všetky prebiehajúce exekúcie a znemožní veriteľom, aby si svoje pohľadávky v budúcnosti ďalej nárokovali.
Ľudia sa k vyhláseniu osobného bankrotu zvyčajne uchyľujú až v krajnej situácii, keď sa ocitnú v takzvanej dlhovej špirále, z ktorej už nedokážu uniknúť vlastnými silami. Typicky tento stav nastáva po nejakej nečakanej životnej udalosti – napríklad po strate zamestnania, dlhodobej práceneschopnosti (PN), rozvode alebo krachu podnikania.
V takom momente človek stratí schopnosť splácať svoje pôvodné záväzky (napríklad hypotéku alebo spotrebný úver). V snahe „zachrániť“ situáciu si často vezme ďalšie, zvyčajne oveľa menej výhodné úvery od nebankových spoločností, aby vyplatil tie staré. Tým sa však iba nabaľujú úroky a extrémne vysoké penále z omeškania, až kým sa dlžník neocitne v bode, keď jeho celkové záväzky mnohonásobne presahujú jeho príjmy a akýkoľvek majetok.
Momentom, kedy ľudia reálne vyhlasujú bankrot, je zvyčajne chvíľa, keď už sú v stave platobnej neschopnosti (teda majú viacero veriteľov a svoje dlhy nedokážu dlhodobo platiť) a na dvere im klopú exekútori, ktorí im siahajú na plat aj majetok. V tejto chvíli je oddlženie jedinou legálnou cestou, ako tento proces zastaviť.
Zákon im ponúka dve hlavné formy riešenia. Prvou a absolútne najčastejšou formou je konkurz. Pri ňom dlžník v podstate povie: „Vzdávam sa všetkého svojho majetku, ktorý nie je chránený zákonom.“ Tento majetok (ak nejaký má) prevezme súdom určený správca, ktorý ho speňaží a výťažok pomerovo rozdelí medzi veriteľov. Obrovskou „výhodou“ tejto formy je, že funguje, aj keď dlžník nevlastní vôbec nič. Súd vtedy vyhlási konkurz a zároveň ho pre nedostatok majetku okamžite zruší.
Výsledok je však rovnaký: všetky dlhy, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, sa stávajú právne nevymožiteľnými. Druhou, oveľa menej využívanou formou (ktorú v októbri využili len štyria ľudia), je splátkový kalendár. Ten je určený pre dlžníkov, ktorí majú pravidelný príjem a nejaký majetok, o ktorý nechcú prísť. Súd vtedy určí, že dlžník bude počas niekoľkých rokov splácať istú časť svojich dlhov v splátkach, ktorých výšku dokáže finančne zvládnuť, a po úspešnom splnení plánu mu je zvyšok dlhu takisto odpustený.
