Sen o vlastnom bývaní sa pre mladých Slovákov stáva čoraz vzdialenejšou víziou. Ceny bytov a domov na realitnom trhu totiž rastú už dvakrát rýchlejšie ako ich príjmy. Pre mnohých pracujúcich to znamená, že aj po tridsiatke zostávajú bývať buď u rodičov, alebo sú nútení žiť v podnájme, píšu tvnoviny.sk.
Jedným z nich je aj Brian Brestovanský z Hlohovca, ktorý sa blíži k tridsiatke a chcel by si kúpiť vlastný byt. Konštatuje, že situácia na trhu je veľmi náročná, najmä pokiaľ nemá človek k dispozícii nutných 20 percent z ceny nehnuteľnosti, ktoré treba zložiť v banke. Priznáva, že by musel extrémne šetriť, aby túto sumu dosiahol, pričom ceny bytov stále stúpajú.
Ceny bytov rastú závratným tempom
Komu nerastie príjem dvojciferným tempom, tomu sa možnosť obstarania vlastného bývania neustále vzďaľuje. Aktuálne štatistiky hovoria o tom, že ceny bytov a domov na Slovensku sú medziročne vyššie o 11 percent, pričom európsky priemer rastie približne o polovicu pomalšie.
Znepokojujúci je trend, pri ktorom ceny nehnuteľností na Slovensku stúpajú stále rýchlejším tempom. V dvoch posledných štvrťrokoch zaznamenali nárast o 12 a 11 percent. Navyše, vzhľadom na slabú stavebnú aktivitu sa nedá predpokladať, že by sa ponuka na realitnom trhu v najbližšom čase výraznejšie zvýšila. To indikuje, že ceny nebudú mať v dohľadnom období žiadny dôvod k poklesu.
Platy rastú oveľa pomalšie
Nedostupnosť vlastného bývania nie je spôsobená len rýchlo rastúcimi cenami, ale významnú rolu v nej zohrávajú aj relatívne nízke platy.
Podľa zistení portálu Euronews si Slováci držia nelichotivé prvenstvo v rámci Európy. Na to, aby si mohli kúpiť byt s rozlohou 100 štvorcových metrov, potrebujú odpracovať takmer 300 priemerných mesačných platov. Česi napríklad potrebujú na rovnako veľkú nehnuteľnosť pracovať o dva roky kratšie.
Najlepšia dostupnosť bývania v našom regióne je v Nemecku a Rakúsku. Hoci sú tam ceny nehnuteľností o polovicu vyššie ako u nás, platy sú v týchto krajinách až 2,5-násobné.
Riešenia sú, no nie jednoduché
Našetriť si z bežného platu rovno na kúpu nehnuteľnosti v podstate nemožné. Ako to riešiť? Jednou z možností je hypotéka. Tu ale vzniká v podstate rovnaký problém – nutnosť našetriť si vlastné zdroje, respektíve 20 % z kúpnej ceny danej nehnuteľnosti, keďže banky obvykle poskytujú hypotéku len do 80 percent hodnoty.
Logicky, s rastúcimi cenami nehnuteľností a pomaly rastúcimi platmi sa neustále zvyšuje aj táto čiastka. No žiaľ, hypotéka je pre mnohých nevyhnutnosťou, aj keď nie je jednoduchá.
Aj keď hypotéka zostáva najreálnejším spôsobom, ako sa dostať k vlastnému bývaniu, v dobe vysokých úrokových sadzieb so sebou nesie vážne riziká. Najvýraznejšie je riziko krátkej fixácie, kedy si klient zvolí nízku fixáciu (napríklad tri roky) v nádeji, že úrokové sadzby klesnú. Ak však sadzby naopak vzrastú, mesačná splátka po refixácii sa môže výrazne zvýšiť, a to natoľko, že začne finančne ohrozovať rodinný rozpočet.
Ďalším rizikom je, že banky sprísňujú podmienky schvaľovania, čiže viac skúmajú bonitu klienta a schvaľujú nižšie úvery. Mladí ľudia s nižšími príjmami, obmedzenou pracovnou históriou a nutnosťou dofinancovať chýbajúce percentá ďalším úverom tak ľahko narazia na tzv. dlhový strop (obmedzenie maximálneho dlhu na 8-násobok čistého ročného príjmu), čo im znemožní financovanie vysnívanej nehnuteľnosti v plnej výške.
Pre vysoké ceny bytov teda hypotéka je riešením, no vyžaduje si mimoriadne dôkladné finančné plánovanie vrátane vytvorenia finančnej rezervy na pokrytie minimálne troj- až šesťmesačných splátok pre prípad výpadku príjmu.
Ďalšou možnosťou zotrvanie v podnájme, ktorý síce poskytuje flexibilitu, ale nepomáha budovať vlastný majetok a mesačné náklady môžu byť často porovnateľné so splátkou hypotéky. Okremn toho je v slovenskej kultúre veľmi častou možnosťou spoliehanie sa na pomoc rodiny a rodičov, či už vo forme finančnej injekcie na chýbajúcich 20 percent z ceny, alebo ručením rodičovskou nehnuteľnosťou, čo umožní čerpať vyššiu hypotéku.
Možný je však aj kompromis a zníženie nárokov – namiesto čakania na trojizbový byt v centre mladí kupujú menšie byty, volia vzdialenejšie a lacnejšie lokality, prípadne začínajú s menším bytom, ktorý neskôr predajú a posunú sa do väčšieho. Analytici často radia neodkladať kúpu s nádejou na výrazný pokles cien, pretože ceny bytov v atraktívnych lokalitách väčšinou len stagnujú alebo rastú, a čakanie tak len predlžuje dobu, počas ktorej treba ceny dobiehať.
