Napätie medzi Spojenými štátmi a Ruskom sa opäť blíži k úrovniam, aké svet nezažil od čias Studenej vojny. Moskvou ohlásené zbrojné testy a následná nejasná reakcia Washingtonu vyvolávajú vážne obavy o osud medzinárodného režimu kontroly jadrových zbraní. Riziká a neistotu eskaluje blížiace sa vypršanie zmluvy New START. Téme sa venuje portál Aktuálně.cz.
Ruská strana v uplynulých týždňoch informovala o úspešných skúškach riadenej strely s jadrovým pohonom Burevestnik a podvodného dronu Poseidon. Tieto systémy sú podľa Kremľa schopné obísť súčasné americké protiraketové štíty a posilniť pozíciu Moskvy voči Západu.
Ruské testy a reakcia Washingtonu
Nezaznelo však nezávislé overenie ich operačnej pripravenosti, pričom oba projekty sa už od začiatku potýkali s technickými problémami. Bezpečnostný expert Ján Ludvík upozorňuje, že priame závery o skutočnej povahe testov možno robiť len veľmi opatrne. Podľa jeho hodnotenia ide skôr o postupný, technologicky vedený proces vývoja systémov, než o jednoznačný politický signál.
Po ruskom oznámení reagoval aj Washington. Donald Trump dal vojenským veliteľom pokyn na obnovenie jadrového testovania, pričom uviedol, že USA nemôžu zaostávať za Ruskom a Čínou. Americké ministerstvo energetiky muselo následne ubezpečiť verejnosť, že nemajú v pláne vykonávať skutočné výbuchy, ale len technické experimenty bez štiepnej reakcie.
Toto zmätočné vyjadrenie však už malo následky: Kremeľ oznámil, že zadal prípravu legislatívy, ktorá by Rusku umožnila taktiež obnoviť testy. Tým sa znovu otvorila otázka prelomenia medzinárodného konsenzu, ktorý platí od 90. rokov a považuje výbušné jadrové testy za neprijateľné.
Zmluva New START sa chýli ku koncu
Posledná právne záväzná dohoda o obmedzení strategických hlavíc a nosičov medzi USA a Ruskom, zmluva New START, vyprší vo februári 2026. V súčasnosti neexistuje žiadny mechanizmus jej automatického predĺženia.
Ján Ludvík zdôrazňuje, že hoci Rusko oficiálne pozastavilo svoju účasť v roku 2023, obe strany stále dodržujú stanovené limity. Podľa neho však nie sú jadrom zmluvy len počty zbraní, ale predovšetkým verifikačné mechanizmy. Kľúčové sú priame, on-site inšpekcie, ktoré umožňujú s vysokou mierou istoty overiť, že druhá strana nepodvádza. Odstránenie tohto mechanizmu by vytvorilo priestor pre rastúcu neistotu a riziko mylných kalkulácií, čo by bol podľa experta skutočný problém.
Hrozba nových pretekov v zbrojení
Ludvík upozorňuje, že vypršanie New START by síce nemalo priamy dopad na Čínu (ktorá nie je signatárom a tvrdí, že jej arzenál je príliš malý), no zvyšuje riziko dominového efektu pre iné jadrové mocnosti ako India či Pakistan.
Najväčšie riziko vidí v USA, kde existuje silný hlas, že je potrebné vyrovnať sa kapacitám Ruska a Číny naraz. Ak zmluva vyprší, tlak na navýšenie amerických kapacít by mohol skutočne naštartovať nové preteky v zbrojení.
Diplomacia v súčasnosti bojuje s obmedzenými kapacitami vládnych aparátov na oboch stranách a vyjednanie novej komplexnej zmluvy je nereálne. Na stole tak zostáva len možnosť provizórneho ročného predĺženia platnosti limitov a politický záväzok dodržať moratórium na výbušné jadrové testy.
Hrozba vojny?
Ako-tak dobrou správou je, že súčasný vývoj situácie hneď nepredstavuje hrozbu bezprostrednej, blížiacej sa vojny. Namiesto toho signalizuje návrat do nebezpečnejšej a oveľa menej predvídateľnej éry studenej vojny. Kľúčovým rizikom je systémová destabilizácia a výrazne zvýšená pravdepodobnosť mylných kalkulácií na oboch stranách.
Zrejme je na mieste očakávať zhoršenie celkovej bezpečnostnej klímy. Vypršanie zmluvy New START vo februári 2026 znamená stratu poslednej právne záväznej brzdy v zbrojení, no najväčším problémom je strata verifikačných mechanizmov. Bez možnosti tzv. on-site inšpekcií, ktoré boli jadrom zmluvy, sa mocnosti budú musieť spoliehať len na satelitné snímky a spravodajské informácie. Takáto neúplná informácia zvyšuje vzájomnú nedôveru a riziko, že Rusko alebo USA nesprávne interpretujú zámer druhej strany, čo by v krízovej situácii mohlo viesť k nechcenej eskalácii.
Z dlhodobého hľadiska je nevyhnutné počítať s masívnym finančným zaťažením. Zvýšený tlak na obnovu arzenálu, ktorý spomínal aj expert, povedie k novým pretekom v zbrojení, najmä zo strany USA, čo nevyhnutne presmeruje obrovské finančné zdroje z iných sektorov (ako je zdravotníctvo, školstvo či riešenie klimatickej krízy) do armády. Na európskej pôde to posilní význam NATO a môže si to vyžiadať zvýšené výdavky na obranu aj od spojencov, vrátane Slovenska.
Prakticky to znamená pokračujúce vysoké geopolitické napätie, častejšie vojenské cvičenia, testovanie nekonvenčných systémov (ako sú jadrové strely Burevestnik či drony Poseidon) a politickú rétoriku na hrane. Nádej do blízkej budúcnosti spočíva len v diplomatickom úsilí, ktoré sa momentálne snaží vyjednať aspoň provizórne ročné predĺženie platnosti súčasných limitov, pretože na rokovanie o novej, komplexnej zmluve kapacity vládnych aparátov v Moskve a vo Washingtone zatiaľ nemajú.
