Generálny prokurátor Maroš Žilinka tvrdí, že štát (konkrétne rezort vnútra) porušil zákon, keď v marci udelil pokutu prezidentovi Petrovi Pellegrinimu za jeho volebnú kampaň. Dôvodom má byť prezidentská imunita, ktorá ho chráni pred stíhaním za správne delikty. Prokuratúra preto podala protest a žiada zrušenie rozhodnutia o pokute, a to aj napriek tomu, že prezident ju už zaplatil a chybu priznal. Téme sa venuje denník Teraz.sk.
Štát podľa prokuratúry pokutou porušil zákon
Generálny prokurátor Maroš Žilinka na sociálnej sieti informoval, že rozhodnutie Ministerstva vnútra SR udeliť prezidentovi Petrovi Pellegrinimu pokutu bolo v rozpore so zákonom. Dôvodom je podľa neho ústavné privilégium nestíhateľnosti, ktoré sa vzťahuje na hlavu štátu. Žilinka argumentuje, že počas trvania funkcie nemožno voči prezidentovi vyvodzovať zodpovednosť za správny delikt, akým je aj porušenie pravidiel financovania volebnej kampane.
V reakcii na toto zistenie podala prokuratúra protest a navrhuje, aby bolo rozhodnutie o udelení pokuty zrušené. K situácii došlo aj napriek tomu, že prezident Pellegrini pokutu, ktorú dostal v marci za prijatie finančných darov na kampaň po zákonnej lehote, ešte v apríli zaplatil a svoje pochybenie priznal.
Ministerstvo pochybilo aj inde
Prokuratúra zároveň preverovala aj ďalší aspekt financovania Pellegriniho kampane, a to podozrenia z prekročenia finančného limitu. V tomto prípade ministerstvo vnútra administratívne konanie ani nezačalo. Podľa Žilinku rezort pochybil, keď si nezabezpečil všetky potrebné podklady na kontrolu, pričom zistené skutočnosti podľa neho odôvodňovali podozrenie zo spáchania správneho deliktu.
Generálny prokurátor však dodal, že ministerstvo v konečnom dôsledku postupovalo správne, keď konanie nezačalo, avšak z iného dôvodu, než uviedlo. Správnym dôvodom na nezačatie konania mala byť podľa neho opäť prezidentská imunita, nie nedostatok podkladov.
Ako je možné, že štát dal prezidentovi pokutu?
Táto situácia, hoci sa môže zdať paradoxná, nastala z dôvodu odlišného právneho výkladu a postupnosti krokov rôznych štátnych inštitúcií. V skratke, štát udelil pokutu na základe svojej interpretácie zákona, kým Generálna prokuratúra ako orgán dohľadu nad zákonnosťou neskôr dospela k inému, nadradenému právnemu názoru.
Ministerstvo vnútra SR je zo zákona zodpovedné za kontrolu financovania volieb. V rámci tejto svojej kompetencie identifikovalo jasné porušenie zákona zo strany vtedajšieho kandidáta Petra Pellegriniho – prijatie finančných darov na kampaň po stanovenej lehote. Na základe tohto zistenia štát postupoval štandardným administratívnym procesom a udelil sankciu, teda pokutu, tak ako by to urobil v prípade akéhokoľvek iného kandidáta. V tom čase buď ministerstvo nevyhodnotilo prezidentskú imunitu ako prekážku v tomto konkrétnom type konania, alebo malo na jej rozsah iný právny názor.
Následne prezident Peter Pellegrini na toto rozhodnutie reagoval tak, že pochybenie priznal a pokutu bezodkladne zaplatil. Tým v podstate v danej chvíli akceptoval rozhodnutie ministerstva a nevzniesol námietku týkajúcu sa jeho imunity. Z pohľadu ministerstva a verejnosti bol teda prípad v tejto fáze uzatvorený.
Neprehliadnite
Až s odstupom času do procesu vstúpila Generálna prokuratúra SR, ktorá zo svojej funkcie vykonáva dohľad nad dodržiavaním zákonov (tzv. dozor). Po preskúmaní celého prípadu dospela k záveru, že ústavné privilégium prezidenta, teda jeho nestíhateľnosť, sa vzťahuje aj na správne delikty, akým je porušenie pravidiel financovania kampane. Podľa výkladu prokuratúry teda štát vôbec nemal začať správne konanie a udeliť pokutu, pretože osoba, ktorá sa deliktu dopustila, je v súčasnosti vo funkcii prezidenta a je chránená imunitou.
V konečnom dôsledku teda k udeleniu pokuty došlo preto, lebo jeden štátny orgán (ministerstvo) konal na základe svojej pôsobnosti a výkladu zákona, a subjekt (prezident) sankciu najprv akceptoval. Až následne iný štátny orgán (prokuratúra), ktorý má v systéme kontrolnú a nápravnú funkciu, prišiel s odlišným právnym názorom založeným na ústave a označil pôvodné rozhodnutie za nezákonné. Ide teda o stret dvoch rôznych právnych pohľadov na rozsah prezidentskej imunity.
