Podľa predbežných údajov Eurostatu zverejnených 1. októbra sa miera inflácie na Slovensku v septembri opäť zrýchlila a dosiahla úroveň 4,6 percenta, čím sa vrátila na hodnoty z letných mesiacov. Ako upozornil hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš, Slovensko tak spolu s Chorvátskom aktuálne obsadzuje nelichotivé druhé miesto v rebríčku najvyššej inflácie v eurozóne. Horšiu situáciu zaznamenalo už len Estónsko s hodnotou 5,2 percenta. Téme sa venujú Správy STVR.
Ekonóm zároveň pripomenul, že Slovensko sa dlhodobo drží na popredných priečkach tejto negatívnej štatistiky. Miernym pozitívom je spomalenie rastu cien potravín zo 4,3 % na 4 %, avšak aj táto hodnota stále prevyšuje priemer eurozóny, ktorý v septembri dosiahol 3 %.
Vysoká inflácia pozná príčinu
Analytik spresnil, že k celkovej inflácii výrazne prispeli okrem potravín aj ceny služieb a energií. Zdražovanie v sektore služieb, ktoré dosiahlo dynamiku až 7,9 percenta, je podľa neho dlhodobejším javom spojeným s nedostatkom pracovnej sily a následným tlakom na zvyšovanie platov.
Zaujímavý je však aj opätovný medzimesačný nárast cien energií o 0,4 percenta. Tento vývoj je v kontraste s minulým rokom, kedy ceny energií v auguste aj septembri klesali. V medziročnom porovnaní sú tak energie vrátane elektriny, plynu a tepla drahšie o 1,6 percenta, čo predstavuje najrýchlejšiu energetickú infláciu od januára tohto roka.
Vývoj vo zvyšku Európy
Rast cien sa v septembri zrýchlil nielen na Slovensku, ale aj v celej eurozóne, kde inflácia stúpla z dvoch na 2,2 percenta. Tento trend bol viditeľný vo viacerých kľúčových ekonomikách, ako napríklad v Nemecku (2,4 %) alebo v Holandsku a Španielsku (obe 3 %).
Marek Gábriš na záver dodal, že táto situácia pravdepodobne prispeje k rozhodnutiu Európskej centrálnej banky (ECB) ponechať úrokové sadzby v nadchádzajúcich mesiacoch bez zmeny a pokračovať v doterajšej pauze.
Čo presne je inflácia?
Infláciu si môžeme najjednoduchšie predstaviť ako postupné znižovanie hodnoty peňazí, čo v praxi znamená, že za rovnakú sumu si dnes kúpite menej tovarov a služieb ako v minulosti. Hoci nominálna hodnota peňazí zostáva rovnaká, ich kúpna sila klesá. Miera inflácie, vyjadrená v percentách, nám presne ukazuje, o koľko v priemere ceny za určité obdobie vzrástli.
Príčiny tohto javu sú vo všeobecnosti dvojaké. Prvou je takzvaná dopytová inflácia, ktorá vzniká v situácii, keď majú ľudia a firmy príliš veľa peňazí a ich záujem o nákup prevyšuje schopnosť ekonomiky tovary vyrobiť. Tento prebytok dopytu nad ponukou prirodzene tlačí ceny nahor. Druhým hlavným dôvodom je nákladová inflácia, ktorá je naopak spôsobená rastom nákladov na strane výrobcov. Ak firmám zdražie energia, suroviny, doprava alebo musia zvýšiť mzdy zamestnancom, tieto vyššie náklady nevyhnutne premietnu do cien svojich finálnych produktov.
Neprehliadnite
Ako to vplýva na naše peňaženky?
Dopady inflácie cítime prakticky vo všetkých oblastiach nášho života. Najciteľnejším dôsledkom je znižovanie reálnej mzdy a životnej úrovne. Ak váš plat stúpne o menej percent, ako je miera inflácie, v skutočnosti si za svoju výplatu môžete dovoliť menej. Tento pokles hodnoty peňazí sa však netýka len mesačného príjmu, ale rovnako bolestivo zasahuje aj úspory. Peniaze uložené na bežných účtoch alebo držané v hotovosti strácajú svoju hodnotu, pretože ich „požiera“ rast cien. Pokiaľ úrok na sporiacom účte nedokáže pokryť mieru inflácie, hodnota našetrených peňazí sa reálne zmenšuje.
Kým pre sporiteľov je inflácia strašiakom, pre ľudí s dlhmi, napríklad s hypotékou, môže byť paradoxne výhodná. Reálna hodnota ich dlhu sa v čase znižuje, pretože splátka dohodnutá v minulosti predstavuje v budúcnosti pri vyšších mzdách menšiu záťaž. Okrem týchto priamych finančných dopadov prináša vysoká a nepredvídateľná inflácia aj všeobecnú ekonomickú neistotu. Firmám aj domácnostiam sa ťažšie plánuje do budúcnosti, pretože nevedia odhadnúť budúcu hodnotu peňazí, čo brzdí investície aj väčšie nákupy.
Je však dôležité dodať, že mierna a stabilná inflácia, zvyčajne na úrovni okolo dvoch percent, je považovaná za zdravú pre ekonomiku. Motivuje totiž ľudí a firmy míňať a investovať peniaze namiesto ich hromadenia, čím podporuje hospodársky rast. Problém nastáva až vtedy, keď je príliš vysoká, nestabilná a vymyká sa kontrole.
