Slováci ročne vyhodia státisíce ton potravín, pričom najväčší podiel na tomto plytvaní majú domácnosti. Plytvanie jedlom pritom nezaťažuje len peňaženky, ale aj životné prostredie. Vyplýva to z dát, ktoré prezentovala organizácia ENVI-PAK, a na ktoré upozornili Správy STVR.
Stovky tisíc ton odpadu ročne
Podľa posledných štatistík z roku 2021 sa na Slovensku vyhodí v priemere okolo 100 kilogramov potravinového odpadu na obyvateľa ročne. Pre štvorčlennú rodinu to môže predstavovať až 400 kilogramov za rok.
Podľa prieskumu organizácie ENVI-PAK až 39 percent ľudí vyhadzuje jedlo raz týždenne a sedem percent dokonca každý deň. Len štvrtina opýtaných tvrdí, že plytvanie jedlom v ich domácnosti nemá miesto. Najviac podľa prieskumu plytvajú ľudia v ekonomicky najsilnejšom veku od 18 do 39 rokov, naopak, najmenej jedlom plytvajú starší ľudia.
Varené jedlo a pečivo končia v koši najčastejšie
Z prieskumu tiež vyplynulo, ktoré druhy potravín končia v koši najčastejšie. S veľkým náskokom vedie navarené jedlo, ktoré tvorí až 65 % potravinového odpadu. Dôvodom je podľa riaditeľky marketingu ENVI-PAK Jany Sásfaiovej to, že ľudia často navaria príliš veľké množstvo a nestihnú ho spotrebovať.
Na druhom mieste v plytvaní sa umiestnilo pečivo a chlieb a na tretej priečke sú zelenina a ovocie. V odpade však končia aj mliečne výrobky a mäso.
Dátum spotreby verzus minimálna trvanlivosť
Jedným z dôvodov zbytočného vyhadzovania je podľa Sásfaiovej aj to, že ľudia nerozumejú rozdielu medzi „dátumom spotreby“ a „minimálnou trvanlivosťou“.
- Minimálna trvanlivosť sa uvádza pri trvanlivých potravinách (napr. múka, cestoviny) a výrobca ňou garantuje 100 % kvalitu do daného dátumu. Tieto potraviny sú však často bezpečné a konzumovateľné aj po tomto dátume, je len potrebné ich skontrolovať.
- Dátum spotreby sa naopak používa pri potravinách podliehajúcich rýchlej skaze (napr. mliečne výrobky, mäso). Po uplynutí tohto dátumu by sa už potravina konzumovať nemala.
Prečo je plytvanie potravinami tak bežné?
Plytvanie potravinami je v moderných spoločnostiach, vrátane tej slovenskej, mimoriadne bežným javom. Dôvody sú kombináciou zlých návykov, nedostatku plánovania a často aj nepochopenia informácií na obaloch. Našťastie, existuje množstvo jednoduchých krokov, ktoré môže každý z nás urobiť, aby objem vyhodeného jedla vo svojej domácnosti výrazne znížil.
Jedným z hlavných dôvodov plytvania, ako ukázal aj nedávny prieskum, je zlé plánovanie a varenie nadmerného množstva jedla. Ľudia často navaria viac, ako dokážu spotrebovať, a po niekoľkých dňoch ich už zvyšky nelákajú. S tým súvisí aj impulzívne nakupovanie bez presného zoznamu, často pod vplyvom marketingových akcií.
Neprehliadnite
V nákupných košíkoch tak končí veľa potravín, najmä čerstvého ovocia, zeleniny a pečiva, ktoré sa nestihnú skonzumovať a pokazia sa. Významným faktorom je aj časté nepochopenie rozdielu medzi „dátumom spotreby“ a „dátumom minimálnej trvanlivosti“, čo vedie k zbytočnému vyhadzovaniu jedla, ktoré je stále bezpečné na konzumáciu.
Ako tomu zamedziť?
Boj proti plytvaniu sa dá pritom začať jednoduchými zmenami v každodenných návykoch. Základom je plánovanie. Vytvorenie si jedálneho lístka na niekoľko dní dopredu a následné napísanie presného nákupného zoznamu je najúčinnejší spôsob, ako sa vyhnúť impulzívnym nákupom.
Obzvlášť pri čerstvých potravinách, ako je pečivo či zelenina, sa oplatí nakupovať častejšie a v menších množstvách. Doma je kľúčové správne skladovanie potravín, ktoré môže výrazne predĺžiť ich životnosť – napríklad zeleninu skladovať v chladničke a chlieb v chlebníku, nie v igelitovom vrecku.
Je tiež dôležité naučiť sa, že „dátum minimálnej trvanlivosti“ na potravinách ako cestoviny či múka je len odporúčaním o kvalite, nie o bezpečnosti. Pred vyhodením takejto potraviny je dobré spoľahnúť sa na vlastné zmysly. Veľkým pomocníkom je aj kreativita pri varení zo zvyškov a využívanie mrazničky. Mraznička funguje ako tlačidlo „pauza“ – ak viete, že nestihnete zjesť navarené jedlo alebo chlieb, jednoducho ich zamrazte na neskôr. Týmito jednoduchými krokmi môže každá domácnosť nielen ušetriť stovky eur ročne, ale aj prispieť k ochrane životného prostredia.
