Slovenský gastronomický sektor čelí náročnému obdobiu. Podľa jesenného prieskumu spoločnosti Edenred až tretina reštaurácií zaznamenala za posledný rok pokles návštevnosti, čo sa prejavilo aj na výraznom zhoršení nálady majiteľov pri hodnotení tržieb. Podniky na situáciu reagujú tvrdo: zvyšujú ceny a niektoré aj skracujú otváracie hodiny, pričom takmer pätina z nich má obavy o svoju budúcu existenciu, informujú Tvnoviny.sk.
Menej hostí a pesimistickejší pohľad na tržby
Jesenný prieskum Food barometer spoločnosti Edenred, ktorého sa zúčastnilo 121 gastroprevádzok, ukázal, že sektor sa musí prispôsobovať zmenenému správaniu zákazníkov. Za posledných 12 mesiacov zaznamenalo pokles návštevnosti 34 percent podnikov, zatiaľ čo nárast evidovalo len 18 percent. Podľa PR riaditeľky spoločnosti Lívie Bachratej nejde o pokles záujmu o gastronómiu, ale o dôsledok tlaku na rodinné rozpočty, ktorý núti ľudí šetriť.
Tento trend sa odráža aj na vnímaní tržieb. Kým vlani hodnotilo svoje tržby pozitívne až 77 percent prevádzok, tento rok je to už len 55 percent. Naopak, podiel reštaurácií, ktoré hodnotia svoje tržby negatívne, výrazne stúpol.

Vyššie ceny a kratšie otváracie hodiny
Prevádzky čelia viacerým vážnym problémom. Ako najväčšiu výzvu označilo vyše 77 percent z nich rastúce náklady na suroviny. Druhým najväčším problémom je pre takmer 68 percent podnikov nedostatok kvalitného personálu.
Na tieto tlaky musela väčšina reštaurácií reagovať. Až 77 percent z nich za posledný rok zvyšovalo ceny – 65 percent zdraželo o desatinu a ďalších 12 percent až o pätinu. Nedostatok personálu donútil 17 percent prevádzok skrátiť otváracie hodiny a 11 percent obmedziť využívanie terasy či časti interiéru. Prieskum tiež ukázal, že takmer tretina podnikov v reakcii na transakčnú daň začala zákazníkov žiadať o platbu v hotovosti.
Vyhliadky sú neisté
Optimizmus v sektore klesá aj pri pohľade do budúcnosti. Hoci 40 percent majiteľov verí, že nasledujúci rok zvládnu bez problémov, ďalších 43 percent očakáva, že prežijú, ale len s ťažkosťami. Znepokojujúce je, že až 17 percent prevádzok, teda takmer každá piata, má vážne obavy, či vôbec prežije.
Čo za to môže?
Za zníženou návštevnosťou reštaurácií je takmer s istotou nepriaznivá ekonomická situácia na Slovensku, ktorú ešte viac prehlbuje vládna konsolidácia. Nejde o jeden jediný dôvod, ale o kombináciu viacerých faktorov, ktoré priamo zasahujú peňaženky bežných ľudí a nútia ich prehodnocovať svoje výdavky.
Hlavným dôvodom je zníženie disponibilného príjmu domácností. Po rokoch vysokej inflácie, ktorá výrazne predražila základné životné potreby ako potraviny, energie a bývanie, prišiel ďalší úder v podobe konsolidačného balíčka.
Opatrenia ako zvýšenie zdravotných odvodov pre zamestnancov, masívne zvýšenie odvodov pre živnostníkov či chystaná reforma dane z nehnuteľností znamenajú, že ľuďom po zaplatení všetkých povinných platieb zostáva v peňaženke reálne menej peňazí. Návšteva reštaurácie patrí medzi tzv. zbytočné výdavky, a je teda jednou z prvých vecí, ktoré ľudia v snahe ušetriť obmedzia alebo úplne vynechajú. Ako uviedla aj odborníčka, nejde o to, že by ľudia stratili záujem o gastronómiu, ale o to, že tlak na ich rodinné rozpočty je príliš silný.

Túto situáciu ešte zhoršuje začarovaný kruh zvyšovania cien. Samotné reštaurácie čelia obrovskému tlaku na svoje náklady – rastú im ceny surovín, energií aj mzdové náklady na personál. Aby prežili, sú nútené zvyšovať ceny svojich jedál a nápojov, čo potvrdil aj prieskum, podľa ktorého tak urobili viac ako tri štvrtiny podnikov. Tým sa však návšteva reštaurácie stáva pre zákazníka ešte drahšou a menej dostupnou. Vzniká tak negatívna špirála: reštaurácia zdražie, lebo musí, ale práve tým odradí ďalších zákazníkov, ktorí už na to nemajú.
V neposlednom rade zohráva úlohu aj celková neistota a negatívne očakávania. Neustále správy o konsolidácii, zdražovaní a možnom zhoršovaní ekonomickej situácie vedú k tomu, že ľudia sú opatrnejší. Aj tí, ktorí by si návštevu reštaurácie mohli dovoliť, radšej ušetria peniaze „pre každý prípad“. Znížená návštevnosť v gastre je teda priamym odrazom zlej finančnej kondície a obáv slovenských domácností.