Premiér Robert Fico označil plánovaný zákaz predaja áut so spaľovacími motormi, ktorý chce EÚ zaviesť od roku 2035, za nezrealizovateľný a oznámil, že bude na európskej úrovni žiadať jeho revíziu. Urobil tak po štvrtkovom stretnutí so zástupcami automobilového priemyslu. Vládne strany však zároveň čelia poklesu popularity – podľa najnovšieho prieskumu by voľby v októbri vyhralo Progresívne Slovensko, zatiaľ čo Smer-SD stráca podporu pre nepopulárne konsolidačné opatrenia, píše Startitup.sk.
Vláda nesúhlasí s EÚ (ani) ohľadom zákazu spaľovákov
Po štvrtkovom stretnutí s predstaviteľmi automobilového priemyslu premiér Robert Fico a ministerka hospodárstva Denisa Saková vyhlásili, že vláda považuje zákaz predaja áut so spaľovacími motormi po roku 2035 za nezrealizovateľný. Fico oznámil, že Slovensko pôjde do ďalších rokovaní s návrhom na revíziu tohto plánu.
Podľa neho existuje viacero variantov, ako by revízia mohla vyzerať. Jednou možnosťou je predĺženie termínu, druhou je zachovanie roku 2035, ale s novými podmienkami, ktoré by automobilkám umožnili pokračovať vo výrobe napríklad plug-in hybridných vozidiel.
Premiér uviedol, že s výnimkou jednej automobilky si ostatní výrobcovia vedia predstaviť práve druhú možnosť. Fico plánuje navrhnúť maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi, aby k tejto téme zvolal stretnutie V4, a tiež požiadať predsedu Európskej rady Antónia Costu o otvorenie diskusie o budúcnosti automobilového priemyslu v EÚ.
Premiér zdôraznil, že automobilový priemysel je pre Slovensko kľúčový, keďže tvorí 10 % HDP, 44 % exportu a priamo zamestnáva 125-tisíc ľudí. Akýkoľvek jeho pokles by pre krajinu predstavoval katastrofu.
Konsolidácia otriasa preferenciami
Zatiaľ čo vláda rieši strategické témy, čelí klesajúcej podpore verejnosti. Podľa najnovšieho volebného modelu agentúry NMS Market Research Slovakia by parlamentné voľby na začiatku októbra vyhralo hnutie Progresívne Slovensko so ziskom 24,8 % hlasov, čo je o 2,7 percentuálneho bodu viac ako v septembri.
Naopak, strana Smer-SD zaznamenala pokles o 2,2 bodu a skončila by druhá so 17,9 %. Podľa analytikov strana stráca podporu pre nepopulárne ekonomické opatrenia spojené s tretím konsolidačným balíčkom. Z poklesu Smeru-SD najviac profituje Republika, ktorá si polepšila o 1,6 bodu a s 11,8 % sa stala treťou najsilnejšou stranou. Pokles zaznamenal aj Hlas-SD, ktorý by získal len 8,3 %. Do parlamentu by sa tesne dostali aj Hnutie Slovensko (6,4 %), SaS (5,9 %), KDH (5,4 %) a Demokrati (5,2 %).
EÚ má jasný cieľ
Zákaz predaja nových áut so spaľovacími motormi od roku 2035 je jedným z najambicióznejších a zároveň najkontroverznejších opatrení EÚ. Jeho cieľ je jasný a z klimatického hľadiska logický, no jeho realizovateľnosť a dopady sú mimoriadne problematické, a práve preto vyvoláva taký silný odpor, najmä v priemyselne zameraných krajinách ako je Slovensko.
Hlavným cieľom, ktorý EÚ týmto zákazom sleduje, je radikálne zníženie emisií skleníkových plynov a dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050. Doprava je zodpovedná za približne štvrtinu všetkých emisií CO2 v EÚ a osobná automobilová doprava z toho tvorí najväčšiu časť.
Keďže priemerná životnosť auta je okolo 15 rokov, na to, aby bola v roku 2050 na cestách takmer bezemisná flotila vozidiel, je podľa logiky EÚ potrebné prestať predávať nové autá so spaľovacími motormi približne v roku 2035. Zákaz má byť zároveň jasným a nezvratným signálom pre automobilový priemysel, aby masívne investoval do vývoja a výroby bezemisných technológií, predovšetkým batériových elektrických vozidiel (BEV).
Komplikácie sú jasné
Problémov, ktoré tento ambiciózny plán prináša, je však hneď niekoľko. Prvým a pre Slovensko najdôležitejším je obrovský ekonomický a priemyselný dopad. Automobilový priemysel je pilierom slovenskej ekonomiky. Prechod na elektromobilitu si vyžaduje gigantické investície do nových tovární a technológií, a zároveň je výroba elektromobilov menej náročná na prácu ako výroba spaľovacích motorov a prevodoviek, čo nevyhnutne povedie k zániku desaťtisícov pracovných miest.
Existuje tiež obava zo straty konkurencieschopnosti európskych automobiliek voči čínskym výrobcom, ktorí majú v oblasti elektromobility a výroby batérií často náskok.
Druhým problémom je nedostatočná infraštruktúra. Na masový prechod na elektromobilitu nie sú pripravené ani nabíjacie siete, ani elektrické rozvodné siete. Vybudovanie dostatočného počtu rýchlonabíjacích staníc po celej Európe a masívne posilnenie elektrických sietí, aby zvládli nápor miliónov nabíjaných áut, si vyžaduje obrovské investície a čas, ktorý do roku 2035 nemusí stačiť.
Tretím, veľmi citlivým problémom, je cena a dostupnosť pre bežných ľudí. Elektromobily sú stále výrazne drahšie ako porovnateľné autá so spaľovacím motorom. Hrozí tak riziko, že po roku 2035 sa nové auto stane pre strednú a nižšiu príjmovú vrstvu nedostupným luxusom. To by mohlo viesť k vzniku tzv. „mobilitnej chudoby“, keď si ľudia jednoducho nebudú môcť dovoliť kúpiť nové auto, a zároveň by to mohlo extrémne predražiť trh s ojazdenými spaľovacími autami.
Nakoniec je tu aj geopolitický a technologický rozmer. Prechodom na elektromobilitu sa EÚ zbaví závislosti od ropy, no vytvorí si novú, potenciálne ešte nebezpečnejšiu závislosť od kritických surovín pre výrobu batérií (lítium, kobalt, nikel), ktorých ťažbu a spracovanie vo veľkej miere kontroluje Čína. Zákaz zároveň stavia všetko na jednu kartu – batériovú elektromobilitu – a obmedzuje vývoj iných alternatív, ako sú napríklad syntetické palivá, ktoré by mohli poháňať existujúce motory uhlíkovo neutrálnym spôsobom.
