Prezident Peter Pellegrini v nedeľnej diskusnej relácii V politike na TA3 vyhlásil, že je pripravený podpísa azda najdôležitejší ekonomický zákon, a síce návrh štátneho rozpočtu, pokiaľ neprejde výraznými zmenami. Ocenil, že vláda podľa neho nešetrí na školstve a zdravotníctve a nesiahla na sociálne opatrenia. Zároveň odmietol myšlienku predčasných volieb, ktoré by podľa neho krajinu len destabilizovali. Téme sa venujú Správy STVR.
Zákon dostal zelenú, len s malou výhradou
Hlava štátu v relácii uviedla, že ak návrh štátneho rozpočtu na budúci rok prejde legislatívnym procesom bez výraznejších zmien, je pripravená zákon podpísať. Peter Pellegrini na rozpočte ocenil najmä to, že vláda podľa neho v rámci konsolidácie nesiahla na sociálne opatrenia a napriek zložitej situácii nešetrí na kľúčových oblastiach, akými sú školstvo a zdravotníctvo.
Zároveň však upozornil na spôsob, akým vláda konsolidačné opatrenia presadzovala. Považuje za nešťastné, že to robila spôsobom, ktorý pôsobil, akoby sa „rozhádala so všetkými sociálnymi partnermi“.
Pellegrini odmieta predčasné voľby
Peter Pellegrini sa vyjadril aj k celkovej politickej situácii na Slovensku. Je presvedčený, že súčasná vláda chce dovládnuť celé svoje funkčné obdobie až do riadnych parlamentných volieb a nevníma žiadne snahy o ich predčasné konanie. Deklaroval, že ani on sám nepodniká žiadne kroky, ktoré by k predčasným voľbám viedli.
Podľa jeho názoru by predčasné voľby neboli pre krajinu riešením, keďže nevidí žiadnu alternatívu, ktorá by Slovensku priniesla „zázrak“. Naopak, obáva sa, že by viedli len k prehĺbeniu politickej nestability.
Ako vyzerá nový rozpočet?
Zákon o rozpočte na rok 2026 možno považovať za výsledok veľkého konsolidačného úsilia, ktorého cieľom je znížiť vysoký deficit, no zároveň odhaľuje, že ani tieto opatrenia nezastavia ďalší rast celkového verejného dlhu.
Už schválený zákon počíta na rok 2026 s celkovými príjmami verejnej správy vo výške 62 miliárd eur a výdavkami na úrovni 67,9 miliardy eur. Hlavným cieľom je stlačiť deficit verejných financií z očakávanej úrovne 5 % HDP v tomto roku na 4,1 % HDP v roku 2026, čo v absolútnych číslach predstavuje schodok približne 5,9 miliardy eur.
Tento výsledok má byť dosiahnutý vďaka rozsiahlemu konsolidačnému balíku v celkovom objeme 2,7 miliardy eur, ktorý je rozdelený na dve hlavné časti. Približne 1,4 miliardy eur majú priniesť už prijaté legislatívne zmeny na strane príjmov (teda vyššie dane a odvody pre zamestnancov, živnostníkov a firmy). Zvyšných 1,3 miliardy eur má štát ušetriť na strane výdavkov.
Úspory na strane výdavkov sú rozdelené medzi štát a samosprávy. Celkovo má štát na svojom chode ušetriť 535 miliónov eur, a to zmrazením platov vo verejnej správe (160 miliónov eur) a priamymi škrtmi vo výdavkoch jednotlivých ministerstiev (375 miliónov eur). Svoj diel zodpovednosti ponesie aj samospráva, od ktorej sa očakáva úspora 130 miliónov eur. Ďalších 420 miliónov eur sa ušetrí vďaka tomu, že energopomoc pre domácnosti bude financovaná z eurofondov.
Napriek týmto úsporným opatreniam a zníženiu deficitu je znepokojivou správou, že verejný dlh Slovenska bude naďalej rásť. Kým tento rok sa očakáva na úrovni 61,5 % HDP, v budúcom roku by mal stúpnuť až na 62,8 % HDP. Ministerstvo financií v návrhu zároveň priznáva, že na dosiahnutie cieľa stlačiť deficit pod tri percentá do roku 2028 budú potrebné ďalšie dodatočné konsolidačné opatrenia v nasledujúcich rokoch. Schválený rozpočet teda predstavuje krok k ozdraveniu financií, no sám o sebe na zastavenie rastu dlhu a dlhodobú stabilizáciu nestačí.
