Slovenský trh práce čaká v najbližšom období ochladenie spôsobené konsolidáciou aj globálnym spomalením, čo môže znamenať široké prepúšťanie a pomalší rast miezd. V dlhodobom horizonte ho však podľa ekonóma VÚB banky Michala Lehutu budú formovať najmä megatrendy ako starnutie populácie, umelá inteligencia a dekarbonizácia, ktoré si vyžiadajú masívnu adaptáciu zamestnancov aj firiem. Uviedol to v rozhovore pre Aktuality.sk.
Veľké prepúšťanie na obzore
Podľa ekonóma sa situácia na slovenskom trhu práce zhoršuje, pričom vplyv je rozdelený približne rovnako medzi domáce a externé faktory. Vládna konsolidácia podľa neho priamo úmerne spomaľuje ekonomiku, keďže v nej obieha menej peňazí. Zároveň globálne problémy v priemysle a obchodné vojny znižujú objednávky pre slovenské firmy, čo už viedlo k viacerým prípadom hromadného prepúšťania.
Výsledkom tohto vývoja môže byť rozsiahle prepúšťanie. Podľa Lehutu by mohla nezamestnanosť zo súčasných piatich percent v budúcom roku stúpnuť na 5,5 až šesť percent. Pesimistickú prognózu zverejnila aj Národná banka Slovenska, ktorá odhaduje možnú stratu až desaťtisícov pracovných miest. S rastúcou nezamestnanosťou slabne aj vyjednávacia pozícia zamestnancov, preto sa očakáva aj výrazné spomalenie rastu miezd na úroveň okolo štyroch percent ročne.
Populácia starne, pomocou sú cudzinci
Za blížiace sa prepúšťanie môže aj starnutie pracovnej sily, keďže do dôchodku odchádza viac ľudí, ako prichádza mladých. Tento výpadok podľa Lehutu čiastočne kompenzujú dve skupiny. Prvou sú zahraniční pracovníci, ktorých podiel na populácii stúpol z 2,7 % v roku 2020 na 6,3 %, najmä vďaka príchodu kultúrne blízkych a pracovitých ľudí z Ukrajiny, ale aj zo Srbska či Vietnamu.
Druhou skupinou sú starší zamestnanci. Klišé, že človek vo vyššom veku si nenájde prácu, už podľa štatistík neplatí. Firmy si vďaka nedostatku kvalifikovaných síl starších a skúsenejších pracovníkov viac cenia. K ich udržaniu v zamestnaní pomáha aj postupný rast dôchodkového veku a finančná motivácia v podobe prepočítavania dôchodku pri pokračovaní v práci.
AI mení pravidlá hry
Kým v minulosti automatizácia ohrozovala najmä manuálne pozície („modré goliere“) vo výrobe, novým fenoménom je nástup umelej inteligencie (AI), ktorá začína zasahovať do práce kvalifikovaných „bielych golierov“. Podľa Lehutu sa to už dnes týka začiatočníckych pozícií v právnických profesiách, účtovníctve či marketingu, kde AI dokáže automatizovať mnohé úlohy.
To však podľa neho neznamená masové prepúšťanie, ale skôr transformáciu zamestnania. Aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia si budú musieť nájsť novú pridanú hodnotu, rekvalifikovať sa a naučiť sa s AI nástrojmi efektívne pracovať, aby zvýšili svoju produktivitu. Paradoxne, podľa analýzy OECD sú pred súčasnou vlnou automatizácie najviac chránené manuálne profesie ako upratovačky či záhradníci. Lehuta zostáva optimistom a verí, že ľudská práca úplne nevymizne, keďže dopyt po ľudskej interakcii napríklad v umení či službách pretrvá.
Zelená transformácia ako príležitosť
Posledným megatrendom, ktorý zmení trh práce, je dekarbonizácia. Ekonóm ju nevníma len ako náklad, ale aj ako investičnú príležitosť. Opatrenia ako zatepľovanie budov, tepelné čerpadlá či elektromobilita prinášajú v konečnom dôsledku úspory.
Neprehliadnite
Tento prechod vytvorí nové pracovné miesta najmä v stavebníctve (napríklad montáž solárnych panelov), energetike a v priemysle pri investíciách do znižovania energetickej náročnosti. Naopak, do útlmu pôjdu odvetvia spojené s fosílnymi palivami. Podľa Lehutu je Slovensko na dobrej ceste splniť emisné ciele do roku 2030, no transformácia ťažkého priemyslu pre ciele na rok 2040 bude oveľa náročnejšia.
Čo sa s tým dá spraviť?
Z vyjadrenia odborníka celkom jasne vyplýva, že kľúčom k úspechu v meniacom sa svete práce už nebude len pasívne vykonávanie svojej profesie, ale aktívny a strategický prístup k vlastnej kariére.
Základom všetkého je zmena myslenia a prijatie konceptu celoživotného vzdelávania. Éra, v ktorej stačila jedna škola a jedna kvalifikácia na celý život, sa definitívne končí. Každý jednotlivec by mal prevziať zodpovednosť za svoj vlastný rozvoj a nečakať, kým ho k tomu donúti zamestnávateľ alebo strata práce. Prepúšťanie tak môže zmierniť aktívne sledovanie trendov v danom odbore, vyhľadávanie online kurzov, školenia či workshopy a neustále rozširovanie obzorov.
Najdôležitejšou praktickou prípravou je naučiť sa pracovať s umelou inteligenciou, nie proti nej. Namiesto strachu, že AI zoberie ľuďom prácu, je potrebné vnímať ju ako nástroj, ktorý môže zvýšiť vlastnú produktivitu a hodnotu. Pre marketéra to znamená naučiť sa efektívne využívať AI na analýzu dát, pre účtovníka na automatizáciu rutinných úkonov a pre právnika na rýchly prieskum legislatívy.
Ten, kto bude vedieť pomocou AI urobiť svoju prácu rýchlejšie a kvalitnejšie, bude pre zamestnávateľa neoceniteľný, a teda bude vyššia šanca, že sa ho rozsiahle prepúšťanie nedotkne. Súčasne je nutné rozvíjať zručnosti, ktoré AI (zatiaľ) nedokáže nahradiť – kreativitu, kritické myslenie, riešenie komplexných problémov a najmä sociálne a komunikačné zručnosti.
Z dlhodobého hľadiska je nevyhnutná aj strategická úvaha o vlastnom kariérnom smerovaní. Každý by sa mal úprimne zamyslieť, v akom odvetví pracuje. Ak je to sektor ohrozený dekarbonizáciou (napr. časti ťažkého priemyslu), je najvyšší čas začať s plánom rekvalifikácie a postupným prechodom do perspektívnejšej oblasti, akou je stavebníctvo zamerané na zatepľovanie, obnoviteľné zdroje energie alebo služby.
Zároveň je vzhľadom na očakávané ochladenie ekonomiky a riziko prepúšťania kľúčové budovať si finančnú odolnosť. To znamená vytvoriť si finančnú rezervu, ktorá dokáže pokryť výdavky na niekoľko mesiacov v prípade straty zamestnania.
