Možná budúca vládna koalícia v Česku zložená zo strán ANO, SPD a Motoristi je pripravená ísť do otvoreného sporu s Bruselom. Zhodne odmietajú zaviesť novú emisnú povolenku pre domácnosti, ktorou má Európska únia (EÚ) od roku 2027 výrazne predražiť energie a pohonné hmoty. Tvrdia, že sú ochotní radšej riskovať súdne konanie a platiť pokuty od EÚ, než aby zaťažili peňaženky občanov o desiatky tisíc korún ročne. Informujú o tom Novinky.cz.
EÚ radšej zaplatia pokuty
Strany ANO, SPD a Motoristi, ktoré rokujú o novej vláde, sa zhodujú, že novú európsku smernicu o emisných povolenkách pre domácnosti do českého práva nezavedú. Podpredseda ANO Karel Havlíček potvrdil, že v prvých hodinách novej vlády odošlú do Bruselu list, v ktorom tento postoj oznámia. Tvrdí, že v Snemovni majú 108 poslancov, ktorí za zavedenie povoleniek ruku nezdvihnú.
Ich hlavným argumentom je ochrana obyvateľov pred masívnym zdražením. Podľa odhadov Motoristov by ľudia mohli za povolenky ročne zaplatiť 54 až 73 miliárd korún. Prípadné pokuty od Európskej komisie za neimplementovanie smernice by podľa nich boli najmenej desaťnásobne nižšie. Hoci by tak štát prišiel o príjmy z predaja povoleniek a musel by platiť sankcie, občania by podľa nich ušetrili. Havlíček sa sankcií neobáva, keďže by podľa neho prišli až po niekoľkých rokoch prípadných súdnych sporov.
Následky môžu byť širšie
Právnici a analytici však upozorňujú, že takýto postup je v rozpore s európskym právom. Advokát Jakub Svoboda pripomína, že všetky členské štáty sú povinné schválené smernice zaviesť, inak im hrozí finančný postih, ako sa to nedávno stalo Česku v prípade smernice o ochrane oznamovateľov.
Analytik Radim Dohnal varuje, že následky môžu byť ešte rozsiahlejšie. Okrem pokút, ktoré môžu byť jednorazové aj denné (ako v prípade Španielska, ktoré platilo 15 mil. eur a navyše 89-tisíc eur denne), môže EÚ siahnuť aj na krátenie dotácií. Podľa Dohnala nie je vylúčené, že by českí poľnohospodári prišli o nárokové dotácie, ako sú priame platby na hektár. Markéta Šichtařová z SPD však oponuje, že strata dotácií by bola pre bežné rodiny menej katastrofálna ako zavedenie povoleniek.
Cenu povoleniek určí burza
Nové emisné povolenky sú súčasťou európskej Zelenej dohody (Green Deal) a od januára 2027 sa majú dotknúť domácností. Hoci ich platia obchodníci s palivami a energiami, očakáva sa, že náklady plne prenesú na koncových zákazníkov. To by znamenalo zdraženie benzínu, nafty, vykurovania plynom aj uhlím.
Cena povolenky sa bude odvíjať od obchodovania na burze a môže výrazne kolísať. Cieľom EÚ je cena okolo 45 eur za tonu CO2 (približne 57 eur v cenách roku 2027), čo by podľa analytikov XTB znamenalo pre priemernú rodinu náklad navyše asi 6 000 korún ročne. Predbežné obchody na burze však už teraz naznačujú podstatne vyššiu cenu na úrovni 84 eur. V najhoršom prípade by si tak podľa analytikov mohli ľudia, najmä na vidieku, priplatiť až 60-tisíc korún ročne.
Čo EÚ sleduje zavedením ETS II?
Systém ETS II (Emissions Trading System II) je v podstate rozšírenie existujúceho európskeho systému obchodovania s emisnými povolenkami na dva nové, kľúčové sektory: cestnú dopravu a vykurovanie budov.
Kým pôvodný systém ETS sa zameriaval na veľkých priemyselných znečisťovateľov (elektrárne, oceliarne, cementárne), ETS II cieli priamo na spotrebu fosílnych palív v každodennom živote – teda na benzín a naftu v autách a na zemný plyn či uhlie používané na kúrenie v domácnostiach. V praxi to funguje tak, že dodávatelia týchto palív (napríklad rafinérie alebo distribútori plynu) si budú musieť od roku 2027 zakúpiť povolenku za každú tonu CO2, ktorá sa pri spálení ich produktov uvoľní do atmosféry. Tieto náklady však nebudú znášať oni; očakáva sa, že ich v plnej výške prenesú na koncových spotrebiteľov.
Práve v tomto priamom dopade na peňaženky občanov spočíva hlavný dôvod, prečo je systém ETS II taký problematický a politicky citlivý. Po prvé, ide o priame a plošné zvýšenie životných nákladov, ktoré sa dotkne takmer každej domácnosti. Zasiahne dve základné potreby: mobilitu (cestu do práce) a teplo domova. Výška tohto navýšenia je navyše neistá, pretože cena povoleniek sa bude odvíjať od obchodovania na burze, čo znamená, že môže výrazne kolísať.
Po druhé, a to je najčastejší argument kritikov, systém má sociálne regresívny charakter. To znamená, že najtvrdšie dopadne na nízkopríjmové domácnosti, dôchodcov a ľudí žijúcich na vidieku. Tieto skupiny totiž míňajú najväčšiu časť svojho rozpočtu práve na energie a dopravu a zároveň majú najmenej prostriedkov na to, aby sa novým nákladom prispôsobili. Zatiaľ čo bohatší človek si môže dovoliť kúpiť elektromobil alebo investovať do zateplenia domu a tepelného čerpadla, nízkopríjmová rodina v staršom dome, odkázaná na každodenné dochádzanie autom do práce, túto možnosť nemá. Systém ju tak v podstate trestá za správanie, ktoré si nemôže dovoliť zmeniť.
Hoci chce EÚ systémom ETS II motivovať ľudí k prechodu na zelenšie alternatívy, jeho problematickosť spočíva v tom, že vytvára finančný tlak na obyvateľov bez toho, aby im zároveň garantoval dostupné a reálne možnosti, ako sa tomuto tlaku vyhnúť. Aj keď EÚ vytvorila Sociálny klimatický fond na kompenzáciu najzraniteľnejších skupín, mnohí politici a občania sa obávajú, že tieto kompenzácie nebudú stačiť a systém povedie k prehlbovaniu energetickej chudoby a sociálneho napätia. Práve preto čelí takémuto silnému politickému odporu.
