Najväčšia jadrová elektráreň v Európe, Záporožská, ktorá je okupovaná ruskými silami, je už sedem dní úplne mimo prevádzky a odpojená od elektrickej siete. Vo svojom večernom prejave to v utorok uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý označil situáciu za kritickú a varoval pred hrozbou jadrovej havárie. Téme sa venuje server Startitup.sk.
Najdlhší výpadok v histórii okupácie
Podľa Zelenského ide o najdlhší výpadok prúdu v elektrárni od začiatku jej okupácie ruskými vojskami. „Už je to sedem dní. Nikdy predtým sa nič také nestalo,“ uviedol. Elektráreň je podľa neho v súčasnosti zásobovaná elektrinou len pomocou dieselových generátorov. Jeden zo záložných generátorov navyše podľa neho nefungoval správne.
Zelenskyj obvinil Rusko, že svojimi útokmi bráni oprave elektrického vedenia, čo znemožňuje obnovenie stabilného a bezpečného napájania elektrárne. „A to je hrozba pre úplne každého,“ zdôraznil ukrajinský prezident.
Riziko roztavenia reaktorov
Hoci je všetkých šesť reaktorov elektrárne odstavených, pre svoju bezpečnosť neustále potrebujú externý prísun elektrickej energie. Tá je nevyhnutná na pohon chladiacich a bezpečnostných systémov, ktoré zabraňujú prehriatiu a roztaveniu reaktorových jadier.
Práve takáto udalosť by mohla spustiť jadrovú nehodu s nedozernými následkami. Elektráreň, ktorá sa nachádza blízko frontovej línie, čelí od začiatku vojny opakovaným výpadkom prúdu a ostreľovaniu v jej blízkosti.
Ukrajincov čaká ťažká zima
Situácia v Záporoží je súčasťou širšej stratégie Ruska, ktoré naďalej systematicky útočí na energetickú infraštruktúru Ukrajiny. Ukrajinská energetická firma Jasno už začiatkom septembra varovala obyvateľov, aby sa pripravili na výpadky prúdu počas nadchádzajúcej jesene a zimy. Jej generálny riaditeľ Sergej Kovalenko odporučil ľuďom, aby sa „zásobili powerbankami a baterkami“.
Ukrajinské ministerstvo energetiky v pondelok potvrdilo masívne ostreľovanie elektrárne v Kyjevskej oblasti a útok na kritickú infraštruktúru v Sumskej oblasti. Cieľom týchto útokov je podľa ministerstva nechať ukrajinské domácnosti, nemocnice a školy bez svetla a tepla.
Čo ak?
Ak by v Záporožskej jadrovej elektrárni skutočne došlo k vážnej havárii podobnej Černobyľu, následky by boli katastrofálne a s najväčšou pravdepodobnosťou by ďaleko presiahli rozsah černobyľskej katastrofy. Dotklo by sa to nielen Ukrajiny, ale celej Európy vrátane Slovenska.
Neprehliadnite
Scenár, ktorého sa odborníci najviac obávajú, je zlyhanie chladiacich systémov v dôsledku straty externého napájania, čo by viedlo k roztaveniu reaktorových jadier. Následný výbuch alebo požiar by uvoľnil do atmosféry obrovské množstvo rádioaktívneho materiálu. To by si vyžiadalo okamžitú a chaotickú evakuáciu státisícov ľudí v širokom okolí elektrárne, vrátane mesta Enerhodar. Vznikla by nová, trvalo neobývateľná „zóna vylúčenia“, ktorá by bola podstatne väčšia ako tá okolo Černobyľu, keďže Záporožská elektráreň má až šesť reaktorov.
Následne by sa problém stal celoeurópskym. Šírenie rádioaktívneho mraku by záviselo výlučne od počasia, najmä od smeru a sily vetra. S vysokou pravdepodobnosťou by boli zasiahnuté obrovské územia Ukrajiny, Ruska a Bieloruska. V závislosti od poveternostných podmienok by sa však mrak mohol dostať aj nad strednú Európu, vrátane Slovenska, Poľska, Česka, Maďarska, Rakúska a Nemecka.
To by v týchto krajinách okamžite spustilo núdzové plány, ktoré by zahŕňali výzvy na ukrytie sa v budovách, distribúciu jódových tabliet a v najhoršom prípade aj evakuáciu najviac zasiahnutých oblastí.
Katastrofálne dlhodobé dôsledky
Dlhodobé dôsledky by boli ešte desivejšie. Rádioaktívny spád by kontaminoval obrovské plochy poľnohospodárskej pôdy v celej Európe, čo by spôsobilo kolaps produkcie potravín a dlhodobú potravinovú krízu. Ešte vážnejší by bol zdravotný dopad – v priebehu nasledujúcich rokov a desaťročí by sa na celom kontinente výrazne zvýšil výskyt onkologických ochorení (najmä rakoviny štítnej žľazy), genetických porúch a ďalších chorôb spôsobených radiáciou.
Ekonomické škody spojené s dekontamináciou, zdravotnou starostlivosťou a stratou poľnohospodárskej a priemyselnej produkcie by sa rátali v biliónoch eur. V konečnom dôsledku by takáto havária nebola len ukrajinskou, ale celosvetovou katastrofou s nedozernými zdravotnými, environmentálnymi, ekonomickými a politickými následkami na celé generácie.
