Najtvrdšie šetrenie štátu za posledné roky má dopadnúť na samotné ministerstvá a úrady. Minister financií Ladislav Kamenický oznámil, že z celkového konsolidačného balíka chce až 1,3 miliardy eur získať znížením výdavkov štátu. To má zahŕňať rušenie a zlučovanie úradov, obmedzenie nákupov, prepúšťanie a plošné zmrazenie platov. Mnohé štátne inštitúcie však varujú, že po predchádzajúcich úsporných kolách už nemajú kde šetriť a ďalšie škrty môžu paralyzovať ich fungovanie. Téme sa venuje denník Pravda.
Ktoré úrady sú v ohrození?
Hoci oficiálny zoznam rušených alebo zlučovaných inštitúcií zatiaľ neexistuje, minister Kamenický ako príklad uviedol zlúčenie Úradu vládneho auditu a naznačil možné zrušenie ďalšieho úradu v pôsobnosti ministerstva financií.
Politické špekulácie sa vedú najmä o Úrade pre verejné obstarávanie (ÚVO), ktorý kritizoval minister životného prostredia Tomáš Taraba, a o jeho možnom spojení s Protimonopolným úradom. Obe inštitúcie však tvrdia, že o takomto pláne nemajú žiadne oficiálne informácie.
Šetrenie štátu môže skončiť paralýzou
Väčšina oslovených úradov reagovala na nové šetrenie štátu s veľkými obavami. Zhodujú sa, že výrazné škrty už realizovali v minulosti a ďalšie znižovanie rozpočtov by išlo na úkor kvality ich práce. Napríklad Protimonopolný úrad už vlani prepustil desať percent zamestnancov a presťahoval sa do lacnejších priestorov.
Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) varuje, že ak by musel znížiť náklady o desať percent, neostaloby mu ani na výplaty a neudržal by si profesionálnych kontrolórov. Paradoxne, Úrad jadrového dozoru (ÚJD) by vzhľadom na plánované jadrové projekty potreboval rozpočet navýšiť a varuje, že škrty by mohli spomaliť bezpečnostné procesy. Podobne aj iné úrady, ktorým v poslednom období pribudli nové povinnosti, považujú plošné škrty za nelogické.
Zmrazené platy a prepúšťanie
Šetrenie štátu zahŕňa aj zmrazenie platov v štátnej a verejnej správe na budúci rok. Valorizácia sa nebude týkať úradníkov na ministerstvách, policajtov, hasičov, vojakov ani zamestnancov Finančnej správy. Výnimku dostali pedagogickí a odborní zamestnanci v školstve, ako aj lekári a sestry.
Ministri školstva a pôdohospodárstva už potvrdili, že na svojich rezortoch budú znižovať stavy zamestnancov, pričom sa obmedzia aj dohody a zmluvy s poradcami.
Chýba analýza, hrozí dymová clona
Nezávislí analytici vnímajú vládny plán kriticky. Radovan Ďurana z inštitútu INESS upozorňuje, že vláda mala celý rok na to, aby urobila dôkladné audity a odhalila skutočné duplicity a neefektívne činnosti. Namiesto toho podľa neho prichádza s plošnými škrtmi a diskusie o rušení úradov vníma skôr ako „dymovú clonu“. Obáva sa, že zlučovanie bez poctivej analýzy neprinesie reálne úspory.
Profesor Martin Kahanec z inštitútu CELSI odporúča začať konsolidáciou podporných služieb, ako sú účtovníctvo či IT, do spoločných servisných centier. Varuje však, že pri unáhlenom rušení úradov hrozí oslabenie ich nezávislosti, strata know-how a pokles kvality služieb. Podľa politológa Radoslava Štefančíka budú rozhodnutia o rušení úradov motivované v prvom rade politicky, nie snahou o skutočnú efektivitu.
Čo to znamená pre občanov?
Pre občanov Slovenska nebude šetrenie štátu len číslami v rozpočte, ale prejaví sa veľmi konkrétnymi a skôr negatívnymi zmenami v ich každodennom živote. Hoci cieľom je ozdraviť verejné financie, spôsob, akým sa šetrenie realizuje – plošne a bez hlbšej analýzy – môže v konečnom dôsledku priniesť viac problémov ako úžitku.
Keď úrady prídu o časť zamestnancov a budú musieť fungovať s menším rozpočtom na prevádzku, pre občana to znamená dlhšie čakacie lehoty na úradoch, menej ústretových úradníkov a celkovo pomalšie vybavovanie žiadostí – od stavebných povolení až po sociálne dávky. Zmrazenie platov navyše demotivuje kvalifikovaných ľudí, čo môže viesť k ich odchodu a ďalšiemu zníženiu odbornosti a kvality služieb.
Samozrejme, ak sa drasticky okresá rozpočet kľúčovým inštitúciám, ako je Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), štát stratí schopnosť efektívne kontrolovať, ako sa míňajú verejné peniaze. To otvára dvere plytvaniu a korupcii. Podobne, ak Úrad jadrového dozoru varuje, že nebude mať kapacity na riadne plnenie svojich úloh, priamo to ohrozuje bezpečnosť všetkých občanov. Nejde teda len o abstraktné šetrenie, ale o riziko, že štát prestane plniť svoje základné ochranné funkcie.
Z dlhodobého hľadiska takéto šetrenie štátu tiež spomalí rozvoj krajiny. Obmedzenie kapitálových výdavkov znamená menej peňazí na opravu ciest, modernizáciu nemocníc a škôl či na dôležité investície do infraštruktúry. Občan tak bude naďalej jazdiť po rozbitých cestách a stretávať sa so zanedbaným stavom verejných budov.
Napokon, celý proces bez jasnej analýzy, s podozreniami na politické motivácie a s varovaniami expertov, znižuje dôveru občanov v štát a jeho inštitúcie. Ľudia budú vnímať chaos, zhoršujúce sa služby a fakt, že šetrenie sa opäť dotýka najmä bežných ľudí a radových úradníkov, zatiaľ čo systémové plytvanie a politické nominácie pokračujú.
V konečnom dôsledku tak občan za snahu o konsolidáciu zaplatí nielen znížením kvality svojho života, ale aj stratou dôvery v to, že štát je spravovaný efektívne a v jeho prospech.
