Do radu kritikov vládneho konsolidačného balíčka sa pridal aj ekonóm Ľuboš Pavelka. Podľa neho nie je balík opatrení nastavený spravodlivo a aj napriek zavedeniu progresívneho zdaňovania zasiahnu vyššie dane nielen najbohatších, ale aj nízkopríjmových zamestnancov a strednú vrstvu. Na jeho slová upozornili Správy STVR.
Absurdné zdanenie minimálnej mzdy
Pavelka v relácii Komentáre dňa poukázal na absurdnosť situácie, v ktorej na Slovensku platia daň z príjmu aj zamestnanci s minimálnou mzdou. Podľa neho je suma okolo 36 eur mesačne v porovnaní s inými krajinami neprimeraná záťaž pre ľudí s najnižšími zárobkami.
Vláda by podľa neho mala byť voči tejto skupine obyvateľov ústretovejšia a nenakladať im na plecia ešte vyššie dane, a to najmä v čase, keď sa snaží ozdraviť verejné financie.
Vyššie dane zasiahnu aj strednú vrstvu
Ekonóm ďalej upozornil na menej viditeľnú, no o to zákernejšiu zmenu, a tou je úprava takzvaného nezdaniteľného minima. Ide o sumu, od ktorej sa príjem nezdaňuje. Problémom je, že táto úľava sa s rastúcim príjmom postupne znižuje („vyklesáva“).
Podľa Pavelku je nová hranica, od ktorej sa nezdaniteľné minimum začína znižovať, nastavená príliš nízko a postihuje už nižšiu strednú a strednú vrstvu. V praxi to znamená, že ak zamestnanec dostane v priebehu roka odmenu alebo prémie, jeho ročný príjem môže prekročiť túto hranicu. V ročnom zúčtovaní mu tak vznikne nečakane vysoká daňová povinnosť, ktorá mu veľkú časť odmeny zoberie – keďže bude musieť zaplatiť vyššie dane.
Demotivačný signál pre pracujúcich
Tento jav je podľa Pavelku vysoko demotivačný. Ako vysvetlil, štát na jednej strane očakáva, že ľudia budú pracovať lepšie a viac, no na druhej strane im cez mechanizmy, ako je znižovanie nezdaniteľného minima alebo plošné zvýšenie zdravotných odvodov, zoberie väčšiu časť ich zárobku. Týmto spôsobom sa podľa neho stráca motivácia k vyšším výkonom.
Nie sú to len vyššie dane
Vyššie dane nie sú jediným opatrením, ktoré obsahuje v poradí tretia konsolidácia. Zamestnanci pocítia ťarchu balíčka vo viacerých smeroch.
Najciteľnejšou zmenou bude zvýšenie sadzby zdravotných odvodov zo 4 % na 5 %, čo automaticky zníži čistú mzdu každého zamestnanca. S tým súvisí aj zavedenie progresívneho zdaňovania príjmov s novými, vyššími sadzbami 30 % a 35 % pre lepšie zarábajúcich a zároveň zníženie hranice príjmu, od ktorej sa uplatňuje už existujúca 25 % sadzba.
K vyššej daňovej povinnosti prispejú aj menej výhodné podmienky pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane. Okrem priamych zásahov do výplaty sa zamestnancov dotkne aj zrušenie troch dní pracovného pokoja, čo v praxi znamená buď viac práce za rovnaký ročný plat, alebo stratu finančne výhodných príplatkov.
Balíček tiež zasahuje do sociálnych istôt – podpora v nezamestnanosti sa bude po troch mesiacoch postupne znižovať a zamestnávatelia budú po novom platiť zamestnancom náhradu mzdy počas prvých 14 dní práceneschopnosti namiesto desiatich.
Štát ušetrí aj na živnostníkoch a vlastných výdavkoch
Hneď po zamestnancoch pocítia dopady najsilnejšie živnostníci (SZČO), pre ktorých môžu byť niektoré zmeny až likvidačné. Balíček im výrazne zvyšuje minimálne odvody a zároveň skracuje tzv. odvodové prázdniny pre začiatočníkov z jedného roka na šesť mesiacov.
Firmy sa budú musieť vyrovnať s obmedzením odpočtu DPH pri firemných autách, ktoré sa využívajú aj na súkromné účely, na paušálnych 50 %. Okrem toho sa zavádzajú aj nové selektívne dane, ako je zvýšenie DPH na 23 % na vybrané nezdravé potraviny (s výnimkou niektorých mliečnych a diabetických nápojov), vyššie zdanenie hazardu a nový poplatok za ťažbu nerastných surovín.
Napokon, balíček obsahuje aj šetrenie na strane štátu. To zahŕňa predovšetkým zmrazenie platov pre väčšinu zamestnancov v štátnej a verejnej správe na rok 2026, s výnimkou zdravotníkov a zamestnancov v školstve. V pláne je aj rušenie a zlučovanie niektorých štátnych úradov s cieľom znížiť prevádzkové náklady a počet úradníkov.
