Slovenských vodičov čakalo na čerpacích staniciach nepríjemné prekvapenie. Ceny pohonných hmôt v 37. týždni tohto roka podľa údajov Štatistického úradu SR opäť stúpli. Priemerná cena 95-oktánového benzínu dosiahla 1,544 eura za liter a liter motorovej nafty sa predával v priemere za 1,459 eura. Tento vývoj prekvapil aj niektorých analytikov, informuje denník Pravda.
Prekvapivý rast a nová prognóza
Podľa analytika 365.bank Tomáša Boháčka domáce ceny palív prekvapivo rastú, hoci by podľa vývoja na trhu mali mať skôr priestor na pokles. Naznačil, že za zdražovaním môže byť tlak na zvyšovanie rafinérskych a predajných marží, nie priama korelácia s cenami ropy.
V nasledujúcom týždni by mal tento trend mierneho rastu pokračovať. Analytik finančných trhov XTB predpokladá, že ceny benzínu a nafty budú naďalej oscilovať a mohli by stúpnuť o ďalší jeden až dva centy za liter.
Ceny pohonných hmôt u susedov
V regionálnom porovnaní si Slovensko drží pozíciu v strednom pásme. Tradične najvýhodnejšie sa tankuje v Poľsku a Česku. V Poľsku je benzín lacnejší až o 17 centov a nafta o 7 centov. V Českej republike je rozdiel pri benzíne 13 centov a pri nafte 9 centov.
V Maďarsku a Rakúsku sú ceny benzínu veľmi podobné tým našim, lacnejšie len o 3 až 4 centy. Nafta je však v oboch týchto krajinách už drahšia ako na Slovensku, a to o 5 až 6 centov na liter.
Stále sme pod priemerom EÚ
V širšom európskom kontexte zostáva Slovensko stále mierne pod priemerom. Podľa Tomáša Boháčka je liter benzínu u nás lacnejší o 9 centov v porovnaní s priemerom EÚ27 a o 14 centov oproti priemeru eurozóny. Pri nafte sú tieto rozdiely o niečo menšie, stále však v prospech Slovenska (o 8, resp. 10 centov na liter).
A čo dlhodobé vyhliadky?
Žiaľ, dobré správy veľmi nemáme ani v rámci dlhodobých predpovedí. Obzvlášť problematický bude rok 2027, kedy vstúpi do platnosti kľúčové pravidlo EÚ týkajúce sa emisií. Reč je o systéme ETS II.
Systém ETS II predstavuje zásadnú zmenu, ktorá celkom zámerne a systematicky zvýši ceny pohonných hmôt. Jeho hlavným cieľom je zaviesť cenu na emisie CO2 produkované spaľovaním fosílnych palív v cestnej doprave a v budovách, a tým vytvoriť silný ekonomický tlak na prechod k čistejším alternatívam v súlade s klimatickými cieľmi EÚ.
V praxi bude tento systém fungovať ako nová forma „uhlíkovej dane“. Povinnosť nakupovať emisné povolenky za každú tonu CO2 nebudú mať priamo vodiči, ale distribútori a dodávatelia pohonných hmôt. Títo dodávatelia si budú musieť za benzín a naftu, ktoré uvádzajú na trh, nakúpiť zodpovedajúce množstvo povoleniek, ktorých cena sa bude odvíjať od dopytu a ponuky na trhu. Tieto nové náklady si následne logicky premietnu do finálnej ceny na čerpacích staniciach. Ceny palív teda stúpnu, pretože do nich pribudne nová, povinná zložka.
O koľko stúpnu ceny pohonných hmôt?
Presná miera zdraženia je predmetom diskusií a existujú dva hlavné scenáre. Európska únia, aby zabránila extrémnemu cenovému šoku, zaviedla počiatočný cenový strop na úrovni 45 eur za tonu CO2. Pri tejto cene by zdraženie predstavovalo približne 10 až 12 centov na liter (plus DPH).
Niektorí odborníci však varujú pred oveľa vyšším nárastom, až o 40 či 50 centov na liter. Tieto pesimistickejšie prognózy počítajú s tým, že po úvodnom období by sa trhová cena za tonu CO2 mohla vyšplhať oveľa vyššie, ak budú emisné ciele EÚ veľmi prísne a dopyt po fosílnych palivách zostane vysoký.
Európska únia si uvedomuje, že takéto zdraženie by neprimerane zaťažilo najmä nízkopríjmové domácnosti. Práve preto spolu so systémom ETS II zriadila aj Sociálny klimatický fond. Peniaze, ktoré štáty získajú z predaja emisných povoleniek, sa presunú do tohto fondu a následne sa použijú na finančnú podporu najzraniteľnejších domácností, napríklad formou priamych príspevkov alebo investíciami do dostupnejšej a ekologickejšej verejnej dopravy. Cieľom je teda zdražiť znečisťovanie, no zároveň finančne pomôcť ľuďom, aby sa s vyššími cenami dokázali vyrovnať.
