Vláda v stredu schválila nový zákon o energopomoci, ktorý mení doterajší systém plošných dotácií na adresnejší model. Pomoc vo forme zastropovaných cien alebo energošekov však má podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej dostať až 90 percent domácností, čo spochybňuje jej „adresnosť“. Súčasťou zákona je aj vytvorenie nového informačného systému, ktorý bude o občanoch zbierať obrovské množstvo dát, tentoraz bez možnosti odmietnuť ich zber, píše Denník N.
Adresná energopomoc bude dostupná takmer všetkým
Nový zákon je len rámcom, ktorý vláde umožní flexibilne reagovať na ceny energií. Konkrétne podmienky – teda kto presne pomoc dostane, v akej forme a v akej výške – budú stanovené až v samostatnom nariadení vlády, ktoré už nemusí schvaľovať parlament.
Ministerka Saková zopakovala, že pomoc je určená pre 90 percent domácností. Náklady na schému sa odhadujú na takmer pol miliardy eur a vláda počíta s tým, že ich spolu s nákladmi na nový informačný systém zaplatí z eurofondov, ktorým hrozilo prepadnutie.
Štát bude zbierať dáta bez možnosti nesúhlasu
Najväčšiu kontroverziu vyvoláva spôsob, akým bude štát zisťovať, kto má na pomoc nárok. Ministerstvo hospodárstva vytvorí nový, rozsiahly informačný systém, ktorý bude zbierať údaje o občanoch z katastra nehnuteľností, finančnej správy, Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a ďalších inštitúcií.
Podľa opozičného poslanca Jána Hargaša sa tak ministerstvo stane najväčším dátovým centrom o príjmoch a majetku obyvateľov na Slovensku. Upozornil, že na jar síce prešiel parlamentom podobný zákon o zbere údajov, no obsahoval ním navrhnutú poistku, ktorá ľuďom umožňovala zber svojich dát odmietnuť. Nový zákon však tento starý ruší a možnosť odmietnuť zber údajov už neobsahuje.
Ministerka Saková ubezpečuje, že systém bude prevádzkovaný v cloude pri najvyšších bezpečnostných opatreniach a dáta sa budú po spracovaní automaticky mazať a anonymizovať.
Financovanie z eurofondov
Celá schéma pomoci má byť financovaná z nevyužitých eurofondov. Robert Fico si túto možnosť podľa skorších informácií vyrokoval v Bruseli ako protihodnotu za to, že Slovensko nebude blokovať 18. balík protiruských sankcií.
Situáciu však komplikuje nový tlak zo strany predsedníčky eurokomisie Ursuly von der Leyen, ktorá po rozhovore s Donaldom Trumpom navrhuje v rámci 19. balíka skoršie ukončenie dovozu ruských fosílnych palív. Zostáva tak otázne, ako sa k tomuto novému návrhu postaví Slovensko.
Istota, alebo neistota?
Pre drvivú väčšinu domácností (podľa ministerky Sakovej až pre 90 %) nové pravidlá znamenajú istotu, že ak by ceny energií opäť extrémne narástli, štát má pripravený mechanizmus, ako im pomôcť, či už formou regulovanej ceny, alebo energetických poukážok. V tomto zmysle ide o vytvorenie záchrannej sociálnej siete.
Závažným a kontroverzným dôsledkom je však masívny a povinný zber údajov o občanoch. Kým doteraz si štát musel pýtať súhlas alebo občan mal možnosť zber údajov odmietnuť, nový zákon túto možnosť ruší.
Pre občana to znamená, že štát si bez jeho aktívneho súhlasu automaticky vytvorí rozsiahlu databázu, v ktorej prepojí jeho príjmy, majetkové pomery z katastra, sociálnu situáciu, zloženie domácnosti a spotrebu energií. Ako upozorňujú kritici, vznikne tak centrálny register s najkomplexnejším pohľadom na život a majetok občanov, aký kedy na Slovensku existoval.
Hoci ministerstvo sľubuje vysokú bezpečnosť, vytvorenie takejto databázy citlivých informácií predstavuje obrovské riziko zneužitia v budúcnosti alebo hackerského útoku.
Treba tiež upozorniť, že zákon stále nerieši to najdôležitejšie – kto presne a koľko peňazí dostane. Všetky kľúčové parametre, ako je presná príjmová hranica pre nárok na pomoc alebo výška príspevku, určí vláda až neskôr vo svojom nariadení, ktoré už nemusí schvaľovať parlament. Ľudia tak až do poslednej chvíle nebudú vedieť, či sa ich pomoc týka a v akej miere, čo sťažuje akékoľvek finančné plánovanie.
