Vládny konsolidačný balíček prinesie od roku 2026 sériu zmien, ktoré sa priamo dotknú všetkých pracujúcich ľudí na Slovensku. Okrem vyšších odvodov a daní štát upraví aj pravidlá pre poberanie sociálnych dávok či náhrady mzdy počas práceneschopnosti. Prehľad najdôležitejších opatrení prinášajú Aktuality.sk.
Štát si vezme viac z vášho platu
Najciteľnejšou zmenou pre všetkých zamestnancov bude zvýšenie sadzby zdravotných odvodov zo 4 % na 5 % (pre osoby so zdravotným postihnutím z 2 % na 2,5 %). V praxi to znamená, že napríklad zamestnanec s minimálnou mzdou (915 eur) odvedie mesačne o 9,15 eura viac. Dôležité je, že sadzba, ktorú platí zamestnávateľ, zostáva nezmenená, takže celá ťarcha tohto opatrenia sa presúva na zamestnanca.
Okrem toho sa menia aj pravidlá pre daň z príjmov. Znižuje sa hranica príjmu, od ktorej sa uplatňuje vyššia, 25-percentná sadzba dane. Po novom do nej spadnú zamestnanci s hrubou mzdou nad 4 282 eur, kým doteraz to bolo až od 4 661 eur.
Pre najvyššie príjmy sa zároveň zavedú dve nové daňové pásma so sadzbou 30 % a 35 %. K vyššej daňovej povinnosti prispejú aj menej výhodné podmienky pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane pri vyšších príjmoch.
Zmeny v sociálnych dávkach a PN
Konsolidácia zasiahne aj do systému sociálnych benefitov. Podpora v nezamestnanosti sa bude po novom vyplácať v plnej výške (50 % z hrubej mzdy) len počas prvých troch mesiacov. Následne bude dávka postupne klesať: vo štvrtom mesiaci na 40 %, v piatom na 30 % a v šiestom mesiaci na 20 % pôvodného hrubého platu. Cieľom je podľa vlády motivovať ľudí k rýchlejšiemu návratu do práce.
Zásadná zmena nastane aj pri práceneschopnosti (PN). Povinnosť zamestnávateľa platiť zamestnancovi náhradu príjmu sa predlžuje z prvých 10 dní na prvých 14 dní. Až od 15. dňa začne nemocenské dávky vyplácať Sociálna poisťovňa. Pre štát to znamená úsporu 25 miliónov eur, pre firmy naopak vyššie náklady.
Ďalšie opatrenia
Štát do úsporných opatrení zakomponoval aj ďalšie zmeny. Zvýšia sa napríklad pokuty za nelegálne zamestnávanie, kde sa najnižšia hranica posúva z 2-tisíc na 4-tisíc eur. Zavádza sa však aj novinka v podobe „zľavy“ – ak firma uhradí dve tretiny pokuty do 15 dní, bude sa považovať za zaplatenú v plnej výške.
Upravia sa aj pravidlá pre stravné na služobných cestách, kde ministerstvo financií získa väčšiu flexibilitu pri určovaní sadzieb pre jednotlivé krajiny.
Prečo štát konsoliduje?
Štát pristupuje ku konsolidácii, pretože jeho financie sú v kritickom a dlhodobo neudržateľnom stave. V jednoduchosti to znamená, že dlhodobo míňa oveľa viac peňazí, ako dokáže vybrať na daniach a odvodoch, a tento rozdiel musí neustále pokrývať novými pôžičkami. To vedie k rýchlemu rastu verejného dlhu.
Ak by vláda nekonala, tento rastúci dlh by Slovensku spôsobil vážne problémy: čoraz väčšia časť štátneho rozpočtu by sa míňala len na platenie úrokov, štát by stratil schopnosť reagovať na budúce krízy a hrozilo by mu porušenie vlastného zákona o dlhovej brzde aj nových európskych fiškálnych pravidiel.
Štát chce teda pomocou konsolidácie pomaliť a ideálne zastaviť toto zadlžovanie a zabrániť budúcemu finančnému kolapsu.
Bude šetriť aj na sebe?
Dá sa povedať, že áno, ale s dôležitým dodatkom. Konsolidačný balíček skutočne obsahuje aj opatrenia zamerané na výdavky štátu, ktorých cieľom je ušetriť približne 1,3 miliardy eur.
Medzi najdôležitejšie kroky patrí plošné zmrazenie platov pre väčšinu štátnych a verejných zamestnancov na rok 2026 (s výnimkou lekárov, sestier a zamestnancov v školstve). Plánuje sa tiež prepúšťanie na ministerstvách a rušenie či zlučovanie niektorých štátnych úradov s cieľom znížiť byrokraciu a prevádzkové náklady.
Napriek týmto plánom však zo strany odborníkov, zamestnávateľov aj odborov zaznieva silná kritika, že toto šetrenie na strane štátu nie je dostatočné a že hlavnú ťarchu konsolidácie opäť ponesú občania a firmy. Kritici poukazujú na to, že pomer medzi šetrením štátu a zvyšovaním daní je nevyvážený – oveľa väčšia časť peňazí sa má získať z vyšších daní a odvodov pre pracujúcich.
Vláde tiež vyčítajú, že sa nedotkla veľkých a finančne náročných sociálnych opatrení, ako sú napríklad 13. dôchodky, a že plánované úspory v štátnej správe sú často vnímané ako nekonkrétne a bez hlbšej analýzy.
V konečnom dôsledku je teda odpoveď taká, že štát síce plánuje šetriť aj na sebe, no podľa kritikov je toto šetrenie nedostatočné v porovnaní s masívnym a okamžitým finančným zaťažením, ktoré balíček presúva na plecia zamestnancov, živnostníkov a firiem.
