Vláda v rámci konsolidačných opatrení schválila zásadnú zmenu v systéme podpory v nezamestnanosti. Od januára 2026 sa skráti obdobie, počas ktorého budú môcť ľudia po strate zamestnania poberať plnú výšku dávky. Cieľom je motivovať nezamestnaných, aby si novú prácu hľadali rýchlejšie, píšu Tvnoviny.sk.
Ako sa zmení podpora v nezamestnanosti?
Kým v súčasnosti môže nezamestnaný poberať plnú dávku po dobu šiestich mesiacov, od nového roka sa toto obdobie skráti na tri mesiace. Po uplynutí tejto doby sa bude výška podpory postupne znižovať, pričom v záverečnom období by mala dosiahnuť len 20 percent pôvodného hrubého platu. Ďalšou dôležitou zmenou je, že sa zruší možnosť vyplatenia nevyčerpanej časti dávky v prípade, že si človek nájde prácu skôr.
Kratšia podpora v nezamestnanosti ovplyvní všetkých, ktorí sa na úrade práce ocitnú od januára. Príkladom je Michaela z Nitry, ktorá po 15 rokoch v zamestnaní využíva súčasný šesťmesačný systém naplno, aby si premyslela zmenu profesie. Nové, prísnejšie pravidlá jej už takýto komfort neumožnia.

Rýchly návrat na trh práce
Vláda obhajuje tento krok snahou o vyššiu motiváciu ľudí. Minister financií Ladislav Kamenický uviedol, že vďaka postupnému znižovaniu dávky sa budú ľudia viac snažiť zamestnať.
Minister práce Erik Tomáš doplnil, že pri historicky najnižšej nezamestnanosti na Slovensku by mal byť štát schopný ponúknuť práceneschopným ľuďom vhodné ponuky v kratšom čase.
Je to primerané?
Bývalý minister financií Jozef Mihál považuje toto opatrenie v čase potrebného šetrenia za primerané. Argumentuje tým, že skrátená podpora v nezamestnanosti sa netýka dlhodobo nezamestnateľných, ale ľudí so vzdelaním a praxou, ktorí by si prácu mali vedieť nájsť. Zároveň však pripúšťa, že v chudobnejších regiónoch s menšou ponukou práce môžu byť tri mesiace na nájdenie vhodnej pozície príliš krátka doba.
Na tento problém poukazuje aj Michaela zo spomínaného príkladu. Podľa nej je tri mesiace málo najmä pre tých, ktorí nechcú prijať akúkoľvek prácu, ale usilujú sa o zmysluplnú zmenu profesie. Polročné obdobie podľa nej predstavuje ideálny čas na hľadanie a rekvalifikáciu.
Hrozieb je viacero
Okrem spomínaného problému v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou prináša toto opatrenie pre ľudí hľadajúcich si prácu celý rad ďalších, veľmi vážnych problémov. V podstate mení celý proces hľadania zamestnania z premysleného kroku na panický boj s časom.
Najväčším negatívom je obrovský finančný a psychologický tlak, ktorý núti ľudí prijať prvú prácu, ktorá sa naskytne, bez ohľadu na jej kvalitu. Skrátenie plnej podpory na tri mesiace dramaticky znižuje priestor na hľadanie vhodného zamestnania, ktoré zodpovedá kvalifikácii, skúsenostiam a mzdovým očakávaniam pracovníka.

Namiesto toho, aby si človek našiel stabilnú a dobre platenú prácu, je tlačený do prijatia akejkoľvek ponuky, často aj pod úroveň svojej kvalifikácie, len aby sa vyhol prudkému prepadu príjmu po treťom mesiaci. To vedie k tzv. podzamestnanosti, nespokojnosti v práci a častým zmenám zamestnania v budúcnosti.
Ďalším vážnym problémom je, že toto opatrenie prakticky znemožňuje zmenu profesie alebo rekvalifikáciu. Ako bolo spomenuté, šesť mesiacov poskytovalo dostatočný časový vankúš na absolvovanie kurzu, získanie novej zručnosti alebo na dôkladné hľadanie v úplne inom odvetví. Tri mesiace na takýto zásadný kariérny krok jednoducho nestačia. Systém tak v podstate trestá ľudí za snahu prispôsobiť sa meniacemu sa trhu práce a núti ich zostať v odvetví, z ktorého možno odišli kvôli vyhoreniu alebo zlým podmienkam.
Zároveň kratšia podpora v nezamestnanosti výrazne oslabuje vyjednávaciu pozíciu zamestnanca. Ak zamestnávateľ vie, že uchádzačovi o prácu o mesiac hrozí výrazný pokles príjmu, môže mu ponúknuť nižší plat alebo horšie pracovné podmienky s vedomím, že uchádzač bude pod tlakom túto ponuku prijať.
V neposlednom rade to má dopad aj na duševné zdravie. Neustály stres z blížiaceho sa termínu a finančnej neistoty môže viesť k úzkosti a vyčerpaniu, čo negatívne ovplyvňuje schopnosť človeka prezentovať sa na pohovoroch a úspešne si nájsť prácu.
V konečnom dôsledku tak toto opatrenie, hoci je motivované snahou ušetriť a rýchlo vrátiť ľudí do práce, môže viesť k menej stabilnému trhu práce, nižším mzdám a k tomu, že ľudia budú uväznení v zamestnaniach, ktoré im nevyhovujú.