Slovensko výrazne zaostáva v schopnosti prilákať a udržať si talentovaných ľudí. V najnovšom vydaní rebríčka IMD World Talent Ranking 2025 sa Slovenská republika umiestnila až na 58. mieste zo 69 hodnotených ekonomík. Ešte horšie výsledky dosiahla v kategórii odlivu mozgov, kde skončila úplne posledná. Na tieto zistenia upozornil Inštitút slobody a podnikania (ISP), informuje denník Teraz.sk.
Problémom je školstvo
Predseda ISP Ján Oravec v reakcii na výsledky uviedol, že Slovensko zaostáva v súboji o talenty na vládnej aj podnikovej úrovni. Potvrdzujú to podľa neho katastrofálne umiestnenia v kľúčových oblastiach.
Okrem posledného miesta v odlive mozgov poukázal aj na extrémne nízke hodnotenie slovenských vysokých škôl, ktoré sa umiestnili na 68. mieste. O nič lepšie nedopadli ani základné a stredné školy, ktoré z hľadiska potrieb konkurencieschopnej ekonomiky obsadili 65. priečku.
Čo láka talenty v súčasnosti?
Prieskum tiež odhalil zmenu v motivácii top manažérov pri sťahovaní za prácou. Vplyvom globálnej neistoty, vojen a inflácie sa do popredia dostali finančné zabezpečenie a hmotné výhody. Tento trend je v kontraste s obdobím pred pandémiou, kedy mali väčšiu váhu faktory ako kvalita života či kultúrna blízkosť.
Odborníci vysvetľujú, že najmä mladší manažéri do 40 rokov, ktorí už zažili dve recesie, sú dnes finančne opatrnejší a menej ochotní riskovať bez garantovanej finančnej odmeny.
Ktoré krajiny dominujú?
Na čele celkového hodnotenia si udržalo svoju pozíciu Švajčiarsko, nasledované Luxemburskom a Islandom. Výrazný skok zaznamenal Hongkong, ktorý sa posunul o päť priečok na štvrté miesto, čo je jeho historicky najlepšie umiestnenie.
Hlavný ekonóm Svetového centra konkurencieschopnosti IMD, José Caballero, na záver poznamenal, že boj o talenty je mimoriadne dynamická oblasť. Podľa neho si úspech vyžaduje neustále inovácie v politikách, schopnosť reagovať na meniace sa potreby pracovnej sily a rovnováhu medzi dlhodobými investíciami a krátkodobou prispôsobivosťou.
Obrovské hrozby, ktoré si neuvedomujeme
Slabé lákanie talentov v kombinácii s masívnym odlivom mozgov predstavuje pre Slovensko a jeho občanov jednu z najvážnejších dlhodobých hrozieb, ktorá zasahuje prakticky všetky aspekty ekonomického a spoločenského života. Nejde len o abstraktný problém v rebríčkoch, ale o jav s veľmi konkrétnymi a negatívnymi dopadmi na každodenný život ľudí.
Treba si uvedomiť, že talentovaní a vzdelaní ľudia – vedci, inžinieri, lekári, inovatívni podnikatelia – sú motorom pokroku. Keď odchádzajú a noví neprichádzajú, ekonomika stráca schopnosť inovovať a konkurovať vo svete. To vedie k tomu, že sa na Slovensku vytvára menej pracovných miest s vysokou pridanou hodnotou. Pre občanov to v praxi znamená pomalší rast platov, menej kvalitných pracovných príležitostí a celkovú ekonomickú stagnáciu. Firmy nemajú dôvod investovať do výskumu a vývoja, ak na to nemajú kvalifikovaných ľudí, čím sa Slovensko stáva skôr montážnou dielňou než inovačným lídrom.
Ďalším priamym dôsledkom je kolaps a zhoršenie kvality verejných služieb. Najciteľnejšie je to v zdravotníctve, kde odchod lekárov a sestier do zahraničia vedie k nedostatku personálu, dlhým čakacím lehotám na vyšetrenia a operácie a v niektorých regiónoch až k nedostupnosti základnej zdravotnej starostlivosti. Podobne trpí aj školstvo – odchodom kvalitných pedagógov a vedcov klesá úroveň univerzít, čo vytvára začarovaný kruh, keďže horšie školy produkujú menej pripravených absolventov.
Z dlhodobého hľadiska tento jav ohrozuje udržateľnosť sociálneho systému a dôchodkov. Vysoko kvalifikovaní pracovníci zarábajú viac a odvádzajú do systému vyššie dane a odvody. Keď odídu, v štátnej kase chýbajú peniaze na financovanie dôchodkov, sociálnych dávok, ale aj na budovanie ciest či modernizáciu škôl. V kombinácii so starnutím populácie tak vzniká obrovský tlak na verejné financie, ktorý budú musieť znášať tí, ktorí v krajine zostali.
Pre spoločnosť ako celok to znamená stratu dynamiky, starnutie populácie a prehlbovanie pocitu frustrácie a beznádeje, čo môže motivovať k odchodu ďalších ľudí. V konečnom dôsledku tak odliv mozgov a neschopnosť prilákať talenty nevedie len k chudobnejšej krajine, ale aj k horšej kvalite života pre všetkých jej obyvateľov.
