Najnovší, v poradí už 19. balík sankcií Európskej únie (EÚ) voči Rusku, ktorý mal byť predstavený túto stredu, sa s najväčšou pravdepodobnosťou odkladá. S odvolaním sa na dva diplomatické zdroje o tom informoval magazín Politico. Dôvodom má byť zmena stratégie v Bruseli, ktorý chce presunúť svoju pozornosť na Slovensko a Maďarsko a vyvinúť na ne tlak, aby obmedzili svoju pretrvávajúcu závislosť od ruskej ropy, píšu Správy STVR.
EÚ pod tlakom Washingtonu
Tento posun prichádza v čase, keď sa stupňuje aj tlak zo strany Spojených štátov. Americký prezident Donald Trump začiatkom septembra na summite v Paríži vyzval európskych lídrov, aby prestali nakupovať ruskú ropu, ktorá podľa neho financuje vojnu na Ukrajine. Cez víkend podmienil zavedenie amerických sankcií voči Rusku tým, že EÚ bude konať ako prvá a všetky členské štáty NATO prestanú odoberať ruskú ropu.
Americký minister energetiky Chris Wright minulý piatok priamo vyzval Slovensko a Maďarsko, aby prestali blokovať snahy EÚ o ukončenie energetickej závislosti od Ruska do roku 2027 a namiesto toho nakupovali energonosiče z USA.
Slovenský premiér Robert Fico však už v reakcii na májový návrh Európskej komisie na postupné ukončenie dovozu ruských energií do roku 2028 vyhlásil, že takýto plán je v súčasnej podobe pre Slovensko neakceptovateľný, pretože by výrazne poškodil jeho konkurencieschopnosť.
Nová páka na Fica a Orbána
Podľa analýzy portálu Politico dávajú Trumpove požiadavky EÚ novú páku, ako vyvinúť nátlak práve na Bratislavu a Budapešť. Napriek tomu portál považuje za nepravdepodobné, že by finálny návrh obsahoval formálny zákaz dovozu alebo že by sa podarilo ukončiť dovoz ruských surovín skôr ako koncom roka 2027.
Jeden z diplomatických zdrojov pre Politico situáciu okomentoval s tým, že ak chce Trump skutočne dosiahnuť, aby krajiny EÚ prestali nakupovať ruskú ropu, mal by jednoducho zdvihnúť telefón a zavolať svojim „priateľom“ Robertovi Ficovi a Viktorovi Orbánovi.
Rokovania pokračujú
Hoci sa hlavný sankčný balík odkladá, rokovania o energetickej závislosti od Ruska pokračujú. V utorok sa v Bruseli stretávajú diplomati členských štátov, aby rokovali o navrhovanom zákaze dovozu ruského plynu, čo ukazuje, že táto téma zostáva pre EÚ kľúčovou prioritou.
Prečo sa Fico tak bráni sankciám?
Hlavným a oficiálne deklarovaným dôvodom je ekonomický pragmatizmus a ochrana národných záujmov. Slovenská ekonomika, a najmä kľúčový priemyselný podnik ako rafinéria Slovnaft, je historicky a technologicky závislá od ruskej ropy. Podľa vlády by okamžité a úplné odstrihnutie od tohto zdroja bez adekvátnej náhrady spôsobilo obrovské ekonomické škody, ohrozilo by tisíce pracovných miest a znížilo konkurencieschopnosť slovenského priemyslu. Argumentujú tým, že takéto sankcie by poškodili Slovensko a EÚ viac ako samotné Rusko.
Neprehliadnite
Okrem toho sú tu aj politické a ideologické dôvody. Robert Fico dlhodobo buduje svoju politiku na obraze „suverénneho“ lídra, ktorý sa nepodriaďuje diktátu z Bruselu či Washingtonu. Odpor voči sankciám je súčasťou tohto naratívu, ktorý rezonuje u časti jeho voličskej základne. Týmto postojom sa zároveň spája s podobne zmýšľajúcimi lídrami, ako je maďarský premiér Viktor Orbán, s ktorým vytvárajú v rámci EÚ menšinový, ale hlasný blok.
EÚ nás môže “potrestať”
Problémom je, že neustále blokovanie alebo spochybňovanie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ môže mať pre Slovensko viacero vážnych dôsledkov.
Najväčšou hrozbou je, že Slovensko stratí povesť spoľahlivého a konštruktívneho partnera. To by znamenalo, že pri rokovaniach o iných, pre Slovensko dôležitých témach – napríklad o rozdeľovaní eurofondov, poľnohospodárskych dotáciách alebo o personálnom obsadení dôležitých európskych postov – budeme mať oveľa slabšiu pozíciu.
Ostatné krajiny nebudú mať dôvod podporovať štát, ktorý v kľúčových momentoch blokuje spoločnú dohodu. Slovensko by sa tak mohlo ocitnúť v izolácii a stratiť vplyv na rozhodnutia, ktoré sa ho priamo dotýkajú.
Hrozbou sú potom aj eurofondy. Hoci tie nie sú priamo viazané na zahraničnú politiku, Európska komisia v posledných rokoch ukázala (v prípade Poľska a Maďarska), že je ochotná využiť svoju moc a zmraziť alebo pozastaviť vyplácanie peňazí pri podozreniach z porušovania princípov právneho štátu alebo nedodržiavania spoločných pravidiel.
Ak bude Slovensko vnímané ako problematický partner, ktorý podkopáva jednotu EÚ v kľúčovej bezpečnostnej otázke, môže sa stať terčom oveľa prísnejšej kontroly a prípadných finančných korekcií v iných oblastiach.
Ficov postoj je teda riskantnou hrou. Zatiaľ čo sa snaží chrániť krátkodobé ekonomické záujmy a zbierať politické body na domácej scéne, dlhodobo tým ohrozuje medzinárodné postavenie, vplyv a v konečnom dôsledku aj finančnú prosperitu Slovenska v rámci EÚ.
