Slovenskí pekári a mlynári varujú, že ak sa krajina nezačne vážne pripravovať na prípadný nedostatok základných potravín, môže sa ocitnúť v situácii, ktorú prirovnávajú ku katastrofe. Zatiaľ čo štát plánuje výrazne posilniť rozpočet ministerstva obrany, domáca výroba chleba, múky a pečiva podľa nich zostáva takmer bez podpory.
Obe profesijné organizácie pripomínajú, že Slovensko je krajina pri hranici vojnového konfliktu a je zároveň súčasťou NATO. Upozorňujú, že práve to zvyšuje riziko náhlych krízových udalostí, ktoré by mohli prerušiť dovoz či distribúciu potravín. Preto žiadajú, aby štát časť prostriedkov smeroval k zabezpečeniu domácej produkcie.
Obrana alebo jedlo?
V rozpočte sa ráta s navýšením zdrojov pre rezort obrany o 150 miliónov eur. Predstavitelia Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov hovoria, že aspoň časť týchto financií by mala byť určená na potravinársku sebestačnosť. Ich predseda Milan Lapšanský pripomína, že štát vie každoročne nájsť stovky miliónov na dotácie energií pre domácnosti, preto by bolo logické dať ľuďom záruku, že si budú mať čo položiť na stôl.
Podľa neho je chybou sústrediť sa výhradne na armádne investície, keď výrobné podniky denne zápasia s legislatívou kritickej infraštruktúry, ktorá ich stojí aj stovky tisíc eur ročne. Menšie pekárne či mlyny tým pádom stoja pred dilemou, či zvýšiť ceny, alebo riskovať ukončenie prevádzky. Bez štátnej pomoci to podľa nich dlhodobo nie je udržateľné.
Poľsko ako vzor
Pekári poukazujú na susedné Poľsko, ktoré len v priebehu dvoch rokov vyčlení viac než 2,3 miliardy eur na posilnenie kritickej infraštruktúry vrátane výroby potravín. Tamojší model považujú za dôkaz, že ochrana potravinovej bezpečnosti je rovnako dôležitá ako obranné výdavky. Slovensko však podobnú stratégiu zatiaľ nemá a dováža čoraz viac pečiva zo západnej Európy, čo podľa zväzu oslabuje domáci trh a znižuje odolnosť ekonomiky.
Zväz navyše pripomína skúsenosť z pandémie, keď len máloktorý štát disponoval dostatočnými zásobami. Ako príklad uvádzajú Fínsko, ktoré bolo pripravené a ušetrilo obrovské prostriedky, keď nemuselo kupovať predražené ochranné pomôcky od špekulantov. Podobnú premyslenosť podľa pekárov potrebuje Slovensko, lebo nikto nevie, kedy môže prísť ďalšia hospodárska či bezpečnostná kríza.
Hrozba nedostatku
Ak štát nezačne konať, scenár môže byť podľa odborníkov mimoriadne vážny. V prípade rozsiahlej živelnej pohromy alebo ozbrojeného konfliktu by nemuselo byť v krajine dosť chleba ani základných surovín, pričom ekonomicky ohrozené skupiny obyvateľov by si ich nemuseli vedieť obstarať vôbec. Už dnes mnohé pekárne balansujú na hrane ziskovosti a ak by prišlo k zastaveniu dovozov, zásoby by sa rýchlo vyčerpali.
