Vládny konsolidačný balíček sa zameriava aj na rozšírený problém takzvaných fiktívnych živností. Sprísnením definície závislej práce a zvýšením pokút za nelegálne zamestnávanie chce vláda získať do štátneho rozpočtu dodatočných 40 miliónov eur. Tieto zmeny sa môžu dotknúť desiatok tisíc živnostníkov, ktorí formálne podnikajú, no v skutočnosti vykonávajú prácu bežného zamestnanca. Informuje o tom portál Startitup.sk.
Problém obrovských rozmerov
Fiktívny živnostník je osoba, ktorá má síce živnostenské oprávnenie, ale jej práca spĺňa všetky znaky závislej práce podľa Zákonníka práce – pracuje v podriadenosti, podľa pokynov a v pracovnom čase zamestnávateľa. Dôvodom tohto systému je obrovský rozdiel v daňovo-odvodovom zaťažení, vďaka ktorému firmy ušetria na nákladoch na prácu až 35 %.
Podľa údajov Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) a Eurostatu je tento problém na Slovensku najrozšírenejší v celej EÚ. Odhaduje sa, že takto funguje až 123-tisíc ľudí, najčastejšie v sektoroch ako IT, stavebníctvo, doprava a zdravotníctvo.
Dôsledky pre štát aj živnostníkov
Tento systém má vážne negatívne dopady. Pre štát predstavuje ročnú stratu na daniach a odvodoch vo výške 177 až 251 miliónov eur. Zároveň kriví podnikateľské prostredie, pretože poctivé firmy, ktoré zamestnávajú ľudí riadne, nedokážu konkurovať tým, ktoré šetria na odvodoch.
Pre samotného „fiktívneho živnostníka“ to znamená stratu všetkých ochrán a benefitov Zákonníka práce – nemá nárok na dovolenku, platenú PN, stravné lístky ani ochranu pred výpoveďou. Ešte vážnejším rizikom je, ako upozorňuje predseda NKÚ Ľubomír Andrassy, že platenie minimálnych odvodov sa im v budúcnosti premietne do extrémne nízkeho starobného dôchodku, často pod hranicou minimálnej penzie.
Čo presne vláda chystá?
Vláda plánuje v rámci konsolidácie sprísniť definíciu závislej práce v Zákonníku práce, aby bola ľahšie preukázateľná pri kontrolách. Zároveň sa majú zvýšiť pokuty pre firmy za nelegálne zamestnávanie.
Firmám, u ktorých sa takáto prax preukáže, hrozí spätné doplatenie daní a odvodov, vysoké pokuty a vylúčenie z verejných zákaziek. Odborníci očakávajú, že kontroly sa najprv zamerajú na IT sektor a ďalšie nevýrobné odvetvia.
Prečo živnostník volí fiktívnu formu?
Hoci sa to môže zdať paradoxné, keďže fiktívna živnosť so sebou prináša veľké riziká, ľudia ju volia najmä z jedného kľúčového dôvodu: krátkodobo im to prinesie viac peňazí do peňaženky. Táto finančná výhoda je však vykúpená stratou všetkých zamestnaneckých istôt a obrovským rizikom nízkeho dôchodku v budúcnosti.
Pre zamestnávateľa je tento systém extrémne výhodný, pretože mu prináša masívnu úsporu nákladov a maximálnu flexibilitu. Firma ušetrí približne 35 % na nákladoch na prácu, pretože za fiktívneho živnostníka nemusí platiť svoj podiel sociálnych a zdravotných odvodov.
Ešte dôležitejšie je, že takto úplne obchádza Zákonník práce – voči živnostníkovi nemá takmer žiadne povinnosti, nemusí mu platiť dovolenku, stravné lístky, náhradu mzdy počas PN ani mu dať odstupné. Spoluprácu s ním môže ukončiť prakticky zo dňa na deň bez udania dôvodu.
Pracovník na túto ponuku často pristúpi, pretože zamestnávateľ mu časť ušetrených peňazí prenesie do vyššej sumy na faktúre. Aj keď si z tejto sumy živnostník musí sám zaplatiť minimálne odvody, v konečnom dôsledku mu na účte často zostane vyššia čistá suma, ako keby bol zamestnaný na bežnú zmluvu.
Pre mnohých je vidina niekoľkých stoviek eur mesačne navyše silnejšia ako obavy z budúcnosti. V niektorých odvetviach, ako je IT alebo stavebníctvo, je to navyše často jediná možnosť, ako získať prácu, keďže firmy klasické zmluvy ani neponúkajú. K tomuto rozhodnutiu prispieva aj nedôvera v štátny dôchodkový systém, kedy ľudia uprednostnia viac peňazí v prítomnosti, s ktorými môžu naložiť podľa vlastného uváženia.
V konečnom dôsledku je teda fiktívna živnosť obchodom, pri ktorom pracovník vedome či nevedome vymieňa svoju dlhodobú sociálnu a právnu ochranu za okamžitý vyšší príjem. Často to však nie je jeho slobodná voľba, ale podmienka, ktorú si v snahe ušetriť a získať flexibilitu kladie zamestnávateľ.
