Súčasťou vládneho konsolidačného balíčka je už aj výrazné zvýšenie osobitného odvodu pre domáce správcovské spoločnosti. Tento krok znamená obrovské zdražovanie pre prakticky všetky formy kolektívneho investovania na Slovensku – od sporenia na dôchodok v druhom a treťom pilieri až po investovanie do podielových fondov. Výsledkom budú pravdepodobne vyššie náklady pre sporiteľov a investorov. Na základe informácií denníka SME to píše Startitup.sk.
Koho sa zdražovanie týka a prečo?
Nový, takmer 3,5-násobne vyšší odvod (nárast zo 4,36 % na 15 %) sa bude vzťahovať na tri typy spoločností:
- Dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS), ktoré spravujú úspory v druhom pilieri.
- Doplnkové dôchodkové spoločnosti (DDS), spravujúce tretí pilier.
- Správcovské spoločnosti, ktoré ponúkajú podielové fondy.
Minister financií Ladislav Kamenický zdražovanie odôvodnil nadpriemernou ziskovosťou týchto firiem, ktoré by sa podľa neho mali podieľať na konsolidácii. Očakávaný prínos do štátneho rozpočtu je však relatívne malý, len okolo 5 miliónov eur, čo sú necelé dve desatiny percenta z celého konsolidačného balíka.
Dopad na spotrebiteľov a investorov
Hoci odvod platia priamo spoločnosti, zdražovanie pocítia najmä ich klienti. V prípade druhého piliera sa síce vyšší odvod nemôže premietnuť do vyšších poplatkov, keďže tie sú prísne regulované zákonom. Zníži sa však ziskovosť a návratnosť kapitálu samotných DSS, čo môže obmedziť ich ochotu investovať do slovenskej ekonomiky.
Naopak, pri podielových fondoch je veľmi pravdepodobné, že správcovské spoločnosti premietnu vyššie náklady priamo do zvýšenia poplatkov pre klientov. Tým sa slovenské podielové fondy stanú pre bežných ľudí drahšími a menej konkurencieschopnými v porovnaní s lacnejšími alternatívami, ako sú ETF produkty alebo fondy od zahraničných správcov.
Nespravodlivá výhoda pre zahraničie
Najväčšiu kritiku si opatrenie vyslúžilo za to, že je diskriminačné a vzťahuje sa iba na domáce slovenské spoločnosti (ako 365.Invest, IAD Investments či J&T). Naopak, zahraničných správcov pôsobiacich na Slovensku na základe voľného poskytovania služieb (napríklad Erste Asset Management alebo KBC Asset Management) sa tento odvod netýka.
Inak povedané: tieto platformy sú zahraničné spoločnosti (brokeri), ktoré na Slovensku pôsobia na základe európskych pravidiel o voľnom poskytovaní služieb. Nemajú sídlo na Slovensku ako správcovská spoločnosť, a preto sa na ne tento špecifický slovenský odvod nevzťahuje.
Práve toto je jeden z hlavných dôvodov, prečo je toto opatrenie tak kritizované. Vytvára nerovné podmienky na trhu. Kým investovanie do slovenských podielových fondov (napríklad od spoločností IAD, 365.Invest atď.) bude pravdepodobne drahšie kvôli vyšším poplatkom, ktoré budú kompenzovať tento odvod, investovanie cez zahraničné platformy do globálnych ETF fondov alebo akcií zostane bez tohto dodatočného slovenského zaťaženia.
Týmto krokom vláda stavia domáce firmy do výraznej konkurenčnej nevýhody. Hrozí, že sa niektoré z nich rozhodnú presunúť svoje sídlo do zahraničia, čo by oslabilo lokálny kapitálový trh a v konečnom dôsledku by sa investovanie pre mnohých Slovákov mohlo stať minulosťou.
