Ceny bežných potravín a nájmov na Slovensku sa dnes pohybujú na úrovni, ktorú by mnohí očakávali skôr v Rakúsku či Nemecku, no výšky miezd tomu vôbec nezodpovedajú. Ľudia preto majú na účtoch citeľne menej priestoru na úspory než ich susedia. Zatiaľ čo rakúska rodina dokáže z jednej výplaty zaplatiť bývanie, nákupy a ešte aj odložiť slušnú rezervu, slovenské domácnosti čoraz častejšie prepočítavajú každý nákup.
Priemerná mesačná mzda sa za rok 2023 dostala na 1 430 eur a medziročne stúpla takmer o desať percent. Ľudia si však citeľné zlepšenie nevšimli, pretože inflácia začala znova silnieť. Kým v roku 2022 dosahovala až 15 percent a neskôr klesla na 2 percentá, v novembri 2024 už bola opäť nad 3 percentami. Aktuálne údaje hovoria o viac než 4 percentách. To znamená, že plánované zvýšenie miezd o 5,5 percenta prinesie v skutočnosti len asi jednopercentný rast reálnej kúpnej sily.
Mnohé domácnosti preto menia nákupné správanie. Uprednostňujú lacnejšie značky, obmedzujú výlety a dovolenkovanie a veľké investície odkladajú na neurčito. Najviac sú postihnutí tí, čo majú nižšie príjmy, pretože podiel výdavkov na jedlo, energie a nájom u nich tvorí podstatnú časť rozpočtu.
Kto sa má lepšie a kto horšie
Ak sa porovná priemerná mzda v Európskej únii, ktorá predstavuje 1 583 eur, Slovensko je stále pod čiarou. Susedné Česko dnes vypláca približne 2 000 eur mesačne, Rakúsko dokonca viac než 4 500 eur. Na druhej strane, v Maďarsku s platom 1 408 eur a v Bulharsku s 1 125 eurami je situácia ešte slabšia.
Napriek tomu má Slovensko paradoxne vyššie životné náklady než Poľsko a Česko. Oproti Varšave minie slovenská rodina asi o štvrtinu viac a v porovnaní s Prahou o takmer pätinu.
Prečítajte si tiež
Daňové úpravy a reakcia firiem
Dočasná znížená DPH na potraviny, ktorá bola vo výške 5 percent, zmiernila výdavky iba na krátky čas. Keď štát základnú sadzbu nastavil na 23 percent, lacnejší nákup sa rýchlo stal minulosťou. Zatiaľ čo domácnosti sa musia uskromňovať, firmy riešia iný problém. Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov ich núti zvyšovať platy a ponúkať benefity. To síce drží zamestnancov v práci, ale rastúce fixné náklady zase tlačia podniky do šetrnejších rozpočtov a obmedzovania náborov.
Rozdiel v životnej úrovni pretrváva
Od vstupu do Európskej únie si slovenskí zamestnanci prilepšili o viac než 900 eur mesačne. Nárast je síce výrazný, ale nepomer oproti bohatším štátom je stále zreteľný. Ak sa infláciu nepodarí dlhodobo udržať nízko a produktivita práce nebude rásť rýchlejšie, rozdiel medzi Bratislavou a Viedňou sa nezmenší.
Blížiace sa obdobie tak môže preveriť odolnosť celej ekonomiky. Analytici upozorňujú, že vyššia mzda nemusí znamenať vyššiu životnú úroveň, pokiaľ štát neustráži ceny a nezabezpečí podmienky na vznik lepších pracovných miest. Pre obyčajných ľudí to znamená neistotu, či sa ďalší rok vyšší príjem prejaví iba v štatistike alebo aj v peňaženke.
