Ministerstvo financií v piatok zverejnilo dlho očakávané čísla o výbere z novej transakčnej dane, ktorá na Slovensku platí od apríla tohto roka. Za prvé tri mesiace jej fungovania, teda za obdobie od apríla do júna, sa do štátneho rozpočtu podarilo vybrať 135 miliónov eur. Rezort zároveň znížil svoj pôvodný odhad celoročného výnosu z tejto dane, píše magazín oPeniazoch.sk.
Platitelia dane, najmä banky a finančné inštitúcie, mali povinnosť uhradiť svoje záväzky za prvé tri mesiace do konca júla. Po spracovaní údajov Finančnou správou ministerstvo potvrdilo výber vo výške 135 miliónov eur, čo hodnotí ako výsledok v súlade s očakávaniami, ktoré reflektujú zmeny v priebehu roka.
Pôvodne rezort financií odhadoval, že za deväť mesiacov tohto roka by daň mohla priniesť až 550 miliónov eur. Tento odhad však znížil na približne 420 miliónov eur. Dôvodom sú podľa ministerstva dve hlavné skutočnosti:
- Legislatívne úpravy: Do zákona boli v troch novelách pridané viaceré výnimky, ktoré od dane oslobodili napríklad dobročinné organizácie, školy či platby zdravotných poisťovní.
- Spomalenie ekonomiky: Horší vývoj ekonomiky, čiastočne spôsobený aj globálnou neistotou a hrozbou amerických ciel, viedol k nižšiemu objemu transakcií, a teda aj k nižšiemu výberu dane.
Ministerstvo bude dáta ďalej analyzovať a presnejšiu prognózu na roky 2025 a 2026 predstaví v septembri Výbor pre daňové prognózy.
Vplyv na hospodárenie štátu
Aj vďaka príjmu z novej transakčnej dane sa štátu podarilo medziročne zlepšiť hospodárenie. Hoci štátny rozpočet bol ku koncu júla v hotovostnom schodku 3,6 miliardy eur, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka ide o zlepšenie o 553 miliónov eur.
Celkové príjmy štátneho rozpočtu boli medziročne vyššie o 16,8 %, zatiaľ čo výdavky narástli len o 9 %. K tomuto pozitívnemu vývoju prispel najmä rast daňových príjmov o 1,6 miliardy eur (15 %), z čoho najviac narástol výber DPH (o 782 miliónov eur) a dane z príjmov právnických osôb (o 221 miliónov eur).
Prečo je transakčná daň problémová?
Transakčná daň je jedným z najkontroverznejších a najproblematickejších ekonomických nástrojov. Dôvody jej kritiky zo strany ekonómov a podnikateľov sú hlboké a týkajú sa nielen jej priamych nákladov, ale aj negatívnych vedľajších účinkov na celú ekonomiku a v konečnom dôsledku aj na bežných ľudí (aj keď ju neplatia priamo).
Banky a ďalšie firmy ju vnímajú ako ďalší prevádzkový náklad, ktorý takmer vždy v plnej miere presunú na svojich klientov. Pre bežného občana to znamená drahšie bankové služby. Prejavuje sa to vo vyšších poplatkoch za platby, za vedenie účtu, vo vyšších úrokoch pri úveroch alebo v nižších výnosoch zo sporenia a investícií. V konečnom dôsledku tak daň, ktorá mala zaťažiť finančný sektor, zaplatí v drobných poplatkoch a horších podmienkach bežný spotrebiteľ a podnikateľ.
Transakčná daň v podstate „trestá“ každú finančnú operáciu. To odrádza od obchodovania, znižuje takzvanú likviditu trhu (ochotu nakupovať a predávať) a paradoxne môže zvyšovať jeho volatilitu (cenové výkyvy). Pre ekonomiku to znamená, že sa sťažuje a predražuje prístup firiem ku kapitálu na investície, čo brzdí ich rozvoj a hospodársky rast.
V globálnom svete to navyše znižuje konkurencieschopnosť krajiny. Finančné transakcie sú totiž extrémne mobilné a dajú sa ľahko presunúť do inej krajiny bez takejto dane. Hrozí tak odliv kapitálu a obchodných aktivít do zahraničia, čím štát nakoniec príde nielen o príjem z transakčnej dane, ale aj z iných daní, ktoré by tieto aktivity inak generovali.
Má vôbec nejaké prínosy?
Napriek svojej kontroverznosti a rizikám má transakčná daň z pohľadu jej zástancov aj niekoľko silných argumentov a pozitívnych cieľov. Tým najzjavnejším a politicky najatraktívnejším prínosom je vytvorenie nového a potenciálne veľmi výnosného zdroja príjmov pre štátny rozpočet. Finančný sektor denne uskutoční transakcie v hodnote miliárd eur. Aj veľmi nízka sadzba dane, napríklad len 0,1 %, dokáže pri takomto obrovskom objeme vygenerovať pre štátnu kasu stovky miliónov až miliardy eur ročne.
Tieto dodatočné príjmy môžu byť následne použité na financovanie verejných služieb, ako je zdravotníctvo a školstvo, alebo na znižovanie štátneho dlhu a konsolidáciu verejných financií. Je ale pravda, že na Slovensku tieto priaznivé efekty zatiaľ nevidno.
Podľa Eurostatu stúpol slovenský verejný dlh v prvom štvrťroku 2025 medzikvartálne o 3,5 percentuálneho bodu, čo bol spolu s Rakúskom najrýchlejší nárast v celej Európskej únii. Dlh sa tak vyšplhal na rekordnú úroveň 62,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Historickým medzníkom je fakt, že sme týmto číslom predbehli aj Nemecko, ktorého zadlženie ku koncu marca dosiahlo 62,3 % HDP. Ani v porovnaní s krajinami Vyšehradskej štvorky (V4) nie je bilancia priaznivá.
