Energia na Slovensku patrí medzi najdrahšie v Európe a veľkým firmám sa to už priamo odráža na účtoch. Cena pre priemysel bola v roku 2024 podľa údajov tretia najvyššia v rámci celej Únie. Hoci veterné turbíny predstavujú jednu z najlacnejších možností výroby elektriny, Slovensko nedokázalo vybudovať viac ako tri megawatty výkonu. Ostatné krajiny regiónu pritom stavajú desiatky až stovky megawattov ročne.
Státisíce eur na posudky
Investori hovoria, že najväčšia brzda stojí v štátnych úradoch. Projekty musia prechádzať náročným procesom EIA, ktorý zahŕňa rozsiahle monitorovanie vtáctva, hlukové štúdie a hydrogeologické merania. Takáto dokumentácia často stojí státisíce eur ešte skôr, než padne rozhodnutie, či sa vôbec bude stavať. Napriek tomu, že zákonné lehoty sú presne stanovené, viaceré žiadosti ležia na ministerstve životného prostredia bez odpovede celé mesiace.
Tri projekty v slepej uličke
Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE upozorňuje, že tri pripravené projekty s výkonom 127 megawattov čakajú na rozhodnutie už niekoľko mesiacov. Bez záverečného stanoviska rezortu nie je možné pokračovať v povoľovaní, a tým pádom ani s výstavbou.
Podľa výkonného riaditeľa asociácie Jána Karabu nie je problém v nedostatku záujmu. Ide skôr o neochotu štátu dodržiavať vlastné termíny. Tvrdí, že takýto postup nahráva drahému plynu zo zahraničia, od ktorého sme stále závislí.
Čas beží, ciele zostávajú
Národný energetický a klimatický plán hovorí o 750 megawattoch veterných elektrární do roku 2030. Útvar hodnoty za peniaze dokonca do roku 2050 vyčíslil potrebu 8 000 megawattov, čo by si vyžiadalo investície vo výške vyše 12 miliárd eur. Dnes je však Slovensko na absolútnom dne európskeho rebríčka a s trochou nadsádzky pôsobí ako krajina, ktorá sa veterným parkom zámerne bráni.
Medzitým Bosna a Hercegovina či Srbsko dokázali za jeden rok postaviť viac ako sto megawattov. Aj Kosovo už má 137 megawattov a Slovensko tak predbehlo niekoľkonásobne. Tento kontrast podľa Karabu jasne ukazuje, že problémom nie je nedostatok vetra alebo investorov, ale celé nastavenie povoľovania.
Hrozba odchodu investorov
V hre je viac ako 1,4 miliardy eur, ktoré by mohli pritiecť do domácich projektov. Ak sa tempo nezmení, hrozí, že peniaze a investori odídu do okolitých krajín. Pre Slovensko by to znamenalo nielen meškanie klimatických cieľov, ale aj ďalšie roky drahej elektriny. Už dnes sa domáci priemysel obáva straty konkurencieschopnosti, pretože náklady na energiu sa premietajú do cien výrobkov a následne aj do zamestnanosti.
Hoci politici radi hovoria o sebestačnosti a zelenšej ekonomike, realita na ministerstve je iná. Zdĺhavé procesy a nedodržiavanie lehôt pôsobia ako signál, že Slovensko je nespoľahlivý partner. To je varovanie, ktoré si pamätajú investori aj z roku 2012, keď štát neoficiálne zastavil rozvoj všetkých obnoviteľných zdrojov.
