Hoci piatkové stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruskej hlavy štátu Vladimira Putina na Aljaške neprinieslo dohodu o prímerí na Ukrajine, Trump prekvapivo ustúpil od svojich predchádzajúcich hrozieb a oznámil, že s uvalením nových sankcií na Moskvu zatiaľ počká. Podľa expertov pritom Spojené štáty držia v rukách nástroj, ktorým by mohli Putinovu vojnovú mašinériu ochromiť, píše denník Teraz.sk.
Zmena postoja po debatách na Aljaške
Pred summitom Trump varoval, že ak rokovania neprinesú pokrok v otázke prímeria, bude Moskva čeliť tvrdým sankciám. Po stretnutí však svoju rétoriku zmenil. V sobotu sa priklonil k Putinovmu postoju a začal hovoriť o potrebe komplexnejšej mierovej dohody. Podľa správ mal dokonca podporiť Putinov návrh, aby sa Ukrajina vzdala časti územia výmenou za ruský sľub, že už nezaútočí.
Svoju zmenu postoja odôvodnil tým, že s novými sankciami počká, kým prebiehajú diplomatické aktivity, pričom hrozba ich zavedenia zostáva na stole.
Trump nenapĺňa potenciál sankcií
Spojené štáty majú podľa expertov obrovský vplyv na ruskú ekonomiku, a to najmä na jej ropný sektor, ktorý generuje väčšinu príjmov Kremľa. Kľúčovým nástrojom by mohli byť tzv. sekundárne sankcie proti „tieňovej flotile“ tankerov, ktoré prepravujú ruskú ropu do celého sveta.
Podľa Robina Brooksa z Brookingského inštitútu by takýto krok poslal ruskú vojnovú ekonomiku do „hlbokej finančnej krízy“. Pripomenul, že keď ešte predchádzajúca administratíva Joea Bidena v januári uvalila sankcie na takmer 200 takýchto lodí, ich aktivita skolabovala.
Stále však existuje ďalších 359 lodí, ktoré sú sankcionované zo strany EÚ alebo Spojeného kráľovstva, no zo strany USA zatiaľ nie. Ich sankcionovanie by podľa Brooksa viedlo k prudkému poklesu ceny ruskej ropy Ural, zníženiu prílevu tvrdej meny do Ruska a k výraznému oslabeniu rubľa.
Kríza je na spadnutie
Mnohí analytici hodnotia summit ako úspech pre Putina, ktorému sa podarilo vyhnúť okamžitým následkom a kúpiť si tak čas pre svoju armádu. Deje sa tak v čase, keď sa finančná situácia Ruska zhoršuje. Príjmy z ropy a plynu v júli medziročne klesli o 27 % a kľúčový Národný fond bohatstva sa zmenšil zo 135 miliárd dolárov v januári 2022 na iba 35 miliárd v máji tohto roka. Očakáva sa, že sa úplne vyčerpá do konca roka.
Ekonóm a expert na Rusko Anders Oslund v tejto súvislosti uviedol, že ruská ekonomika sa rýchlo blíži k fiškálnej kríze. Hoci to podľa neho nemusí stačiť na to, aby to Putina prinútilo hľadať mier, naznačuje to, že „slučka sa okolo neho sťahuje“.
Neprehliadnite
Trump a jeho kontroverzné kroky
Otázka, na ktorej strane Donald Trump vlastne stojí, je kľúčová, no odpoveď nie je taká jednoduchá, ako sa môže zdať. Jeho konanie nevychádza z tradičnej diplomacie, ale z jeho dlhodobej obchodnej a politickej filozofie „Amerika na prvom mieste“.
To znamená, že nestojí primárne na strane Ukrajiny ani Ruska, ale na strane toho, čo on osobne považuje za najrýchlejší a najvýhodnejší výsledok pre Spojené štáty a pre jeho imidž silného lídra a „dealmakera“. V tomto konkrétnom prípade je jeho cieľom dosiahnuť rýchle ukončenie vojny, ktoré by mohol prezentovať ako svoj veľký zahraničnopolitický úspech.
Práve preto je ochotný zvažovať aj kroky, ktoré sú pre tradičných diplomatov a spojencov neprijateľné, ako napríklad údajná podpora myšlienky, aby sa Ukrajina vzdala časti územia výmenou za mier.
Trump pravdepodobne vníma hrozbu sankcií ako oveľa mocnejší nástroj nátlaku ako ich samotné uplatnenie. Zavedenie drastických sankcií, najmä proti ruskej „tieňovej flotile“ tankerov, by síce ochromilo ruskú ekonomiku, no zároveň by s vysokou pravdepodobnosťou vyvolalo globálny ropný šok a finančnú krízu, ktorá by tvrdo zasiahla aj americkú a európsku ekonomiku.
Pre prezidenta, ktorý kladie dôraz na ekonomickú prosperitu, by to bol veľmi nežiaduci vedľajší účinok. Namiesto toho sa zdá, že s Putinom uzavrel istý druh džentlmenskej dohody – USA zatiaľ nepoužijú svoju najsilnejšiu ekonomickú zbraň a Rusko za to prejaví ochotu rokovať o mieri. Trump tak môže tvrdiť, že jeho tvrdý postoj a hrozby prinútili Putina k ústupkom, a zároveň sa vyhne negatívnym ekonomickým dopadom.
Stále v hmle
Na čom presne sa teda Putin a Trump dohodli, zostáva zámerne nejasné. Z vyjadrení oboch prezidentov vyplýva, že nedosiahli finálnu mierovú dohodu, ale skôr dohodu o ďalšom postupe a o základnom rámci budúcich rokovaní.
Kľúčovými bodmi tejto neformálnej dohody sú pravdepodobne prísľub pokračovania v diplomatických rozhovoroch, možná účasť ukrajinského prezidenta Zelenského na budúcich stretnutiach a predovšetkým vzájomné pochopenie, že základom finálneho riešenia bude nejaká forma kompromisu, ktorá sa bude týkať aj územných ústupkov zo strany Ukrajiny.
