Živnostníci a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) si od začiatku roka 2026 opäť priplatia na povinných odvodoch. Nejde o žiadnu mimoriadnu legislatívnu zmenu, ale o automatický mechanizmus, ktorý každoročne zvyšuje výšku odvodov v závislosti od rastu priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Pre mnohých podnikateľov to predstavuje ďalšiu finančnú záťaž. Téme sa venuje denník Pravda.
Ako funguje automatický výpočet?
Výška minimálnych odvodov pre SZČO sa odvíja od priemernej mzdy spred dvoch rokov. Pre stanovenie súm na rok 2026 je teda kľúčová priemerná mzda za rok 2024, ktorú Štatistický úrad SR určil na 1 524 eur.
Z tejto sumy sa následne vypočíta minimálny vymeriavací základ, ktorý je stanovený na 50 % priemernej mzdy, čo pre rok 2026 predstavuje 762 eur. Práve z tohto základu sa počítajú nové, vyššie odvody.
Ako budú vyzerať nové odvody?
Na základe nového minimálneho vymeriavacieho základu (762 eur) budú minimálne mesačné odvody od januára 2026 vyzerať nasledovne:
- Minimálne sociálne odvody: Sadzba pre sociálne poistenie je 33,15 % z vymeriavacieho základu, čo znamená, že nová suma bude 252,59 eura mesačne.
- Minimálne zdravotné odvody: Sadzba pre zdravotné poistenie je 15 %, nová suma teda bude 114,30 eura mesačne.
Celkovo tak bude musieť živnostník platiaci minimálne odvody od januára 2026 mesačne odviesť štátu 366,89 eura. V porovnaní so súčasným rokom, kedy je celková suma 344,27 eura, ide o mesačný nárast o 22,62 eura. Výnimku majú osoby so zdravotným postihnutím, pre ktoré platí znížená sadzba zdravotného poistenia.

Princíp minimálnych odvodov
Systém povinných minimálnych odvodov, ktorý v súčasnej podobe funguje od roku 2015, bol zavedený s cieľom zabezpečiť, aby aj osoby s nízkymi príjmami prispievali do sociálneho a zdravotného systému.
To im následne zaručuje prístup k zdravotnej starostlivosti a nárok na sociálne dávky, ako je napríklad dôchodok. Automatické naviazanie na priemernú mzdu zaisťuje, že výška odvodov reflektuje celkový ekonomický vývoj v krajine.
Očakáva sa aj pozitívna zmena
Zvýšenie odvodov pre SZČO od roku 2026 teda síce nie je príjemnou zmenou, no zároveň nejde o niečo, o čom by priamo legislatívne rozhodol štát. To však neplatí o transakčnej dani, ktorá už od apríla trápi azda všetkých slovenských podnikateľov.
Prečo ju spomíname? Je totiž možné, že transakčná daň pre živnostníkov a drobnejších podnikateľov s obratom do 100-tisíc eur už túto jeseň skončí, alebo sa v tomto období aspoň bude rozhodovať o jej zániku s neskorším termínom.
Samozrejme, nie je to čierne na bielom – jediné, s čím môžeme pracovať, je ochota vlády na túto tému diskutovať. Pravdepodobne bude čiastočné zrušenie transakčnej dane pre živnostníkov a drobných podnikateľov jednou z tém septembrového zasadnutia Národnej rady SR.
No hoci v tomto smere ešte nie je nič potvrdené, rozhodne ide o potešujúci zvrat udalostí. Pre živnostníkov a malých podnikateľov totiž predstavuje transakčná daň množstvo negatívnych dopadov, ktoré, aj keď sa môžu zdať pri jednotlivých platbách malé, v celkovom súčte neúprosne zaťažujú ich podnikanie.

Ide o priamy náklad ktorý priamo znižuje ich zisk. Každá odchádzajúca platba dodávateľovi je zaťažená týmto poplatkom. Pre živnostníka, ktorý má desiatky či stovky transakcií mesačne (napríklad remeselník, malý e-shop alebo kreatívec), sa tieto na prvý pohľad drobné sumy za rok nazbierajú do citeľnej čiastky, ktorá ide priamo z jeho zarobených peňazí.
Ďalším dopadom je zvýšená administratívna a byrokratická záťaž. S daňou je spojená aj povinnosť mať zriadený špeciálny podnikateľský účet, čo pre mnohých predstavuje ďalší poplatok a starosť navyše. Zároveň musia tieto transakcie sledovať a správne účtovať, čo im pridáva ďalšiu administratívnu prácu.
V neposlednom rade, ako každý iný náklad, aj transakčnú daň sa podnikatelia snažia premietnuť do cien svojich služieb a tovarov. V konečnom dôsledku tak tento poplatok často nezaplatí živnostník, ale jeho zákazník vo forme o niečo vyššej ceny. Transakčná daň tak prispieva k celkovému rastu cien v ekonomike a má proinflačný charakter. Pre mnohých je tak vnímaná ako ďalšia prekážka a „daň z podnikania“, ktorá demotivuje malých a začínajúcich podnikateľov.