Mnoho pacientov na Slovensku sa pri preventívnej prehliadke u zubára stretáva s požiadavkou na zaplatenie röntgenovej snímky. Podľa verejného ochrancu práv a zdravotných poisťovní by však mal byť tento výkon plne hradený z poistenia. Zubní lekári sa bránia, že platby od poisťovní sú nedostatočné a nepokrývajú ich reálne náklady, píšu Tvnoviny.sk.
Problémom, na ktorý upozornil aj ombudsman, je, že pacienti často platia za niečo, čo už ich poisťovňa zubárovi zaplatila. Zdravotné poisťovne potvrdzujú, že röntgenové snímky zubov plne uhrádzajú. Napríklad hovorkyňa VšZP, Danka Capáková, uviedla, že za malé intraorálne snímky uhrádzajú poskytovateľovi 7,55 eura a za veľké OPG snímky 30,20 eura.
Prezident Slovenskej komory zubných lekárov Igor Moravčík však tvrdí, že tieto sumy ani zďaleka nepokrývajú náklady moderných zubných ambulancií. Podľa zubárov poisťovne stále vychádzajú z cenníkov, ktoré sú staré aj 20 rokov a nezodpovedajú dnešným nákladom na technológie a prevádzku.
Analytik INEKO Dušan Zachar vysvetľuje, že kým cena od poisťovne je jednotná, náklady ambulancií sú rôzne, podobne ako sa líši cena rovnakého tovaru v rôznych lokalitách.
Ako sa môžete brániť?
Veľkým problémom je, ak zubár podmieňuje vykonanie preventívnej prehliadky zaplatením za röntgen. Poisťovne sa zhodujú, že na to nemá právo. Podľa hovorcov poisťovní Dôvera a Union röntgenové vyšetrenie nie je povinnou súčasťou preventívnej prehliadky. Tá zahŕňa aj kontrolu slizníc, hygieny a ďalšie úkony, ktoré je lekár povinný vykonať aj v prípade, že pacient zhotovenie snímky odmietne.
Ak sa pacient stretne s takýmto postupom, môže sa obrátiť na príslušný samosprávny kraj. Ombudsman radí, že pacient má právo röntgen u svojho zubára odmietnuť a požiadať o výmenný lístok. S ním môže navštíviť špecializované rádiologické pracovisko, ktoré má zmluvu s jeho poisťovňou a tam mu snímku urobia bezplatne. Dlhodobým riešením týchto cenových sporov má byť nový katalóg zdravotných výkonov, na ktorom už niekoľko rokov pracuje ministerstvo zdravotníctva.
Lekári sú „v pasci“
Otázka, prečo poisťovne neplatia zubárom dostatok a či je to pravda, je jadrom dlhodobého sporu v slovenskom zdravotníctve. Tvrdenie zubárov, že platby od poisťovní sú nedostatočné, je z ich pohľadu ekonomicky pravdivé, aj keď z pohľadu poisťovní ide o zmluvne dohodnutú a riadne uhradenú sumu. Konflikt teda nevzniká zo zlej vôle jednej či druhej strany, ale z hlbokého a dlhodobo neriešeného systémového problému.
Koreňom celého konfliktu, ako bolo spomenuté, je desaťročia starý a zásadne neaktualizovaný katalóg zdravotných výkonov. Tento dokument funguje ako oficiálny cenník, ktorý stanovuje, akú sumu zdravotná poisťovňa zaplatí lekárovi za konkrétny úkon, v tomto prípade za röntgenovú snímku. Suma, ktorú poisťovňa platí (napríklad spomínaných 7,55 € za malú snímku), bola možno adekvátna v dobe, keď sa používali staré analógové prístroje a snímky sa chemicky vyvolávali.
Neprehliadnite
Dnešná moderná digitálna ambulancia však investuje desiatky tisíc eur do digitálneho röntgenu, drahého softvéru, ochranných pomôcok a školení personálu. Reálne náklady na zhotovenie jednej digitálnej snímky – zahŕňajúce odpisy prístroja, platy, energie a materiál – sú preto často oveľa vyššie ako suma, ktorú preplatí poisťovňa.
Tým sa dostávame k dvom odlišným realitám. Z pohľadu zdravotnej poisťovne je situácia jasná – ona si plní svoju zmluvnú a zákonnú povinnosť a platí presne toľko, koľko jej prikazuje platný, hoci zastaraný, cenník. Z pohľadu zubára, ktorý je zároveň podnikateľom, je tá istá suma vnímaná ako nedostatočná na pokrytie reálnych nákladov a na tvorbu zisku, ktorý potrebuje na ďalšiu modernizáciu ambulancie.
Konflikt vzniká presne v tomto bode – zmluvný zubár je v pasci. Ak chce byť moderne vybavený, musí buď daný výkon dotovať z vlastného vrecka (z iných, plne hradených výkonov), alebo sa pokúsiť vybrať doplatok od pacienta, aj keď by podľa zmluvy nemal.
Tento dlhodobý stav viedol k vytvoreniu dvojkoľajného systému zubnej starostlivosti na Slovensku. Na jednej strane sú zmluvní zubári, ktorí sa snažia fungovať v rámci systému verejného poistenia, no často bojujú s financovaním a operujú v tejto „šedej zóne“ doplatkov. Na druhej strane je čoraz viac moderných a špičkovo vybavených ambulancií, ktoré sa rozhodli tento boj vzdať, ukončili zmluvy s poisťovňami a fungujú ako plne súkromné.
