Vodiča vo švajčiarskom meste Lausanne nedávno prichytili, ako prekročil povolenú rýchlosť o 27 kilometrov za hodinu. Hoci na Slovensku by takýto priestupok stál niekoľko stoviek eur, vo Švajčiarsku sa jeho pokuta vyšplhala na takmer 96-tisíc eur. Dôvodom je tamojší systém, ktorý pri určovaní výšky sankcie zohľadňuje aj majetkové pomery vodiča, píše server Autoviny.sk.
Milionár z Lausanne
Vodič s francúzskym občianstvom, ktorý patrí k najbohatším ľuďom žijúcim vo Švajčiarsku, bol radarom nameraný pri rýchlosti 77 km/h v zóne s povolenou 50-kou. Prípad sa dostal na prokuratúru v kantóne Vaud, ktorá podľa zákona vypočítala najvyššiu možnú sankciu.
Výsledná pokuta bola stanovená na 90-tisíc švajčiarskych frankov. Úrady ju však rozdelili na dve časti. Prvú čiastku vo výške 10-tisíc frankov musel vodič zaplatiť okamžite. Zvyšných 80-tisíc frankov predstavuje podmienečný trest – vodič ich bude musieť doplatiť, ak sa v priebehu nasledujúcich troch rokov dopustí rovnakého priestupku.
Pokuta podľa príjmu
Dôvodom takto vysokej pokuty je systém uplatňovaný v niektorých švajčiarskych kantónoch, ktorý umožňuje úradom pri určovaní výšky sankcie zohľadniť aj príjem a celkový majetok danej osoby.
Cieľom je, aby pokuta mala odstrašujúci efekt pre každého, no zároveň aby nebola pre nízkopríjmových motoristov likvidačná. Tento prístup má zabezpečiť, aby finančný trest pocítil milionár rovnako ako bežný občan.
Trend sa šíri aj za hranice Švajčiarska
Systém odstupňovania trestov podľa majetku si získava čoraz väčšiu obľubu aj v iných krajinách. Uplatňuje ho napríklad aj Fínsko a ďalšie škandinávske štáty. Vo Švajčiarsku nejde o novinku a v minulosti tam padli aj vyššie pokuty.
Rekord drží prípad z roku 2010, kedy majiteľ luxusného Ferrari dostal za rýchlu jazdu pokutu viac ako trojnásobne vyššiu v porovnaní s aktuálnym prípadom.
Aké pokuty hrozia u nás?
Na Slovensku funguje úplne odlišný a podstatne jednoduchší systém pokutovania za prekročenie rýchlosti, ktorý vôbec nezohľadňuje príjem ani majetok vodiča. Výška pokuty je pevne stanovená v sadzobníku a odvíja sa výhradne od dvoch faktorov – kde k priestupku došlo (v obci alebo mimo obce) a o koľko kilometrov za hodinu vodič prekročil povolenú rýchlosť. Náš systém je teda postavený na princípe rovnakej sadzby pre každého.
V popísanom prípade, teda pri prekročení rýchlosti v obci o 27 km/h (jazda rýchlosťou 77 km/h tam, kde je povolená 50-ka), by bol vodič na Slovensku potrestaný miernejšie. Podľa aktuálneho sadzobníka pokút spadá toto prekročenie do kategórie „prekročenie rýchlosti v obci o 21 až 29 km/h“. Za takýto priestupok môže policajt v blokovom konaní (priamo na mieste) udeliť pokutu vo výške 100 eur. Ak by vodič s pokutou nesúhlasil a prípad by sa dostal do správneho konania na dopravnom inšpektoráte, pokuta by bola 200 eur.
Ako vidíte, rozdiel je priepastný. Zatiaľ čo vo Švajčiarsku vďaka systému zohľadňujúcemu majetok dostal milionár za tento priestupok pokutu takmer 96-tisíc eur, na Slovensku by akýkoľvek vodič – či už študent, dôchodca alebo milionár – zaplatil za rovnaký priestupok rovnako, teda 100 eur na mieste.
Slovenský systém má výhodu v jednoduchosti a predvídateľnosti, no jeho veľkou nevýhodou, na ktorú poukazuje aj švajčiarsky model, je chýbajúci odstrašujúci efekt pre bohatých vodičov. Pre človeka s vysokým príjmom je stoeurová pokuta zanedbateľnou sumou, ktorá ho nemusí motivovať k dodržiavaniu predpisov, zatiaľ čo pre nízkopríjmového človeka môže ísť o citeľný zásah do rozpočtu.
Ktorý systém je lepší?
Otázka, či je švajčiarsky systém pokút podľa príjmu „lepší“ alebo „efektívnejší“ ako ten slovenský, nemá jednoduchú odpoveď, pretože oba systémy majú svoje výhody aj nevýhody. Zatiaľ čo slovenský systém je jednoduchý a predvídateľný, ten švajčiarsky je z pohľadu spravodlivosti a odstrašujúceho účinku považovaný za výrazne efektívnejší, no za cenu oveľa väčšej zložitosti a zásahu do súkromia.
Hlavnou výhodou a dôvodom, prečo je švajčiarsky model niektorými vnímaný ako lepší, je jeho spravodlivosť a rovnaký odstrašujúci účinok pre všetkých. Pokuta má mať výchovný a preventívny charakter – má vodiča „zabolieť“ tak, aby si priestupok nabudúce rozmyslel. Slovenský systém s pevnou sadzbou (napr. 100 eur) tento cieľ nespĺňa. Pre dôchodcu alebo študenta je takáto pokuta likvidačná, zatiaľ čo pre milionára je to zanedbateľná suma, ktorá ho nijako nemotivuje zmeniť svoje správanie.
Švajčiarsky systém tento problém rieši tak, že sa nesnaží uložiť rovnakú sumu, ale vyvolať rovnakú mieru „finančnej bolesti“. Tým, že pokutu vypočíta ako percento z príjmu alebo majetku, zabezpečí, že sankciu pocíti rovnako citeľne nízkopríjmový aj vysokopríjmový vodič. V tomto zmysle je jednoznačne efektívnejší pri plnení svojej preventívnej funkcie naprieč celou spoločnosťou.
Na druhej strane, tento systém má aj svoje nevýhody a riziká, ktoré sú dôvodom, prečo ho nezaviedla väčšina krajín. Tou najväčšou je obrovská administratívna náročnosť a zásah do súkromia.
Na to, aby mohol takýto systém fungovať, musia mať policajné a justičné orgány prístup k citlivým finančným údajom o príjmoch a majetku všetkých občanov. To je technicky aj legislatívne veľmi zložité a otvára to vážne otázky o ochrane osobných údajov. Práve jednoduchosť a transparentnosť slovenského systému (za konkrétny priestupok je vopred známa konkrétna sadzba) je jeho najväčšou výhodou.
Ďalším problémom môže byť politická nepriechodnosť. Zavedenie takéhoto systému u nás by sa mohlo stretnúť s veľkým odporom nielen zo strany bohatých a vplyvných jednotlivcov, ale aj zo strany verejnosti, ktorá by sa mohla obávať „špehovania“ zo strany štátu a zložitého a nepredvídateľného výpočtu pokút.
