Americký prezident Donald Trump predstavil ďalší krok vo svojej snahe o návrat výroby do Spojených štátov. Oznámil plán na zavedenie cla vo výške približne 100 % na dovoz polovodičov, pričom zároveň ponúkol výnimky pre firmy, ktoré investujú do výroby priamo na americkom území. Na základe poznatkov TASR o tom informujú Aktuality.sk.
Trumpova politika funguje na princípe „cukru a biča“. „Bičom“ je hrozba zavedenia 100-percentného cla na všetky dovážané čipy. „Cukrom“ je prísľub, že spoločnostiam, ktoré už v USA továrne majú alebo sa zaviažu ich postaviť, sa toto clo účtovať nebude. Prezident to oznámil v súvislosti so správou, že spoločnosť Apple plánuje investovať ďalších 100 miliárd dolárov na domácom trhu.
Trump zároveň dôrazne varoval, že ak nejaká firma sľúbi výstavbu továrne a svoj záväzok nedodrží, clá jej budú naúčtované spätne. Hoci zatiaľ nejde o formálne zavedenie ciel, tento oznam vytvára obrovský tlak na globálnych výrobcov.
Ostré reakcie
Reakcie na Trumpov plán sa vo svete výrazne líšia. Obchodný vyslanec Južnej Kórey uviedol, že očakáva, že ich hlavní výrobcovia ako Samsung Electronics a SK Hynix budú z ciel vyňatí. Podobne sa očakáva výnimka aj pre taiwanského giganta TSMC, ktorý už má továrne v USA.
Naopak, predstavitelia Filipín a Malajzie vyjadrili obrovské znepokojenie. Prezident filipínskeho polovodičového priemyslu označil plán za potenciálne „zničujúci“ a malajzijský minister obchodu varoval pred stratou kľúčového amerického trhu.
Európska únia a Japonsko sú v inej pozícii, keďže už predtým dosiahli s USA širšie obchodné dohody, ktoré počítajú s plošnou colnou sadzbou vo výške 15 % na väčšinu ich exportu, vrátane čipov.
Prežitie najväčších
Podľa ekonóma Briana Jacobsena z Annex Wealth Management táto politika jednoznačne zvýhodňuje veľké a finančne silné spoločnosti, ktoré si môžu dovoliť miliardové investície do výstavby tovární v Amerike.
Ide tak o „prežitie najväčších“. Tento krok nadväzuje na program dotácií na výrobu čipov v hodnote takmer 53 miliárd dolárov, ktorý schválil americký Kongres ešte v roku 2022 za administratívy Joea Bidena. Je zrejmé, že hlavným cieľom nových ciel budú čínske spoločnosti ako SMIC alebo Huawei, pre ktoré sa výnimky nepredpokladajú.
Dopady môžu byť vážne
Je dôležité upozorniť, že zavedenie takto vysokého cla na polovodiče by malo zásadné a ďalekosiahle dopady, ktoré by sa v konečnom dôsledku dotkli takmer každého človeka na planéte, a to najmä prostredníctvom vyšších cien spotrebnej elektroniky, ako sú smartfóny, notebooky, televízory či domáce spotrebiče.
Polovodiče sú mozgom modernej elektroniky a ich výroba je extrémne globalizovaná, pričom kľúčové výrobné a testovacie kapacity sa nachádzajú v Ázii (Taiwan, Južná Kórea, Malajzia, Filipíny).
Trumpov plán by donútil výrobcov, ktorí chcú predávať na obrovskom americkom trhu, aby sa vyhli clám a presunuli svoju výrobu alebo aspoň finálne fázy do USA. Výstavba nových tovární na čipy je však extrémne drahá (rádovo desiatky miliárd dolárov) a časovo náročná (trvá to roky). Tieto obrovské investičné náklady by firmy nevyhnutne premietli do vyšších cien svojich čipov.
Pre bežného spotrebiteľa by to znamenalo, že všetka elektronika by zdražela. Výrobcovia smartfónov, počítačov či áut, ktorí by museli nakupovať drahšie čipy vyrobené v USA alebo platiť 100-percentné clo na tie z Ázie, by tieto zvýšené náklady presunuli na konečného zákazníka. Ceny nových smartfónov, notebookov, herných konzol a akejkoľvek inej „inteligentnej“ elektroniky by takmer s istotou vzrástli.
Tento krok by zároveň poškodil ázijské ekonomiky, ktoré sú na výrobe a exporte polovodičov životne závislé, ako napríklad Filipíny či Malajzia, a mohol by v nich spustiť hospodársku krízu. Hoci cieľom je potrestať Čínu, opatrenie by tvrdo zasiahlo aj kľúčových amerických spojencov v regióne.
