Vládna koalícia finišuje s prípravou konsolidačných opatrení na rok 2026, pričom podľa jej predstaviteľov sa bude na ozdravení verejných financií podieľať vo väčšej miere aj samotný štát. Ministri avizujú audity a šetrenie, no odborníci a opozícia sú skeptickí a upozorňujú, že z veľkej časti zostane konsolidácia aj tak na pleciach ľudí. Téme sa venujú Správy STVR.
Šetrenie naprieč ministerstvami
Podľa ministra financií Ladislava Kamenického (Smer-SD) bude platiť, že každé jedno ministerstvo bude musieť šetriť a suma, ktorú budú musieť nájsť, bude relatívne dosť vysoká. Konkrétne čísla však zatiaľ prezradiť nechcel.
Jednotliví ministri už avizovali prvé kroky. Šéf rezortu zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) nariadil audit hospodárnosti nákupov v nemocniciach a štátnych akciových spoločnostiach, ktorý sa zameria na lieky a zdravotnícku techniku.
Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD) pripravuje zlučovanie niektorých organizácií a minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak uviedol, že má ušetriť 2,3 milióna eur, čo podľa neho pocíti agentúra Slovakia Travel a Národné športové centrum.
Odborníci sú skeptickí, opozícia taktiež
Opozícia a analytici však zostávajú skeptickí. Podpredseda finančného výboru Marián Viskupič (SaS) síce víta snahu o šetrenie, no kritizuje, že minister financií nepredstavil nič konkrétne. Analytik INESS Radovan Ďurana varuje, že bez legislatívnych zmien a poctivých auditov sa úspešná konsolidácia nedá očakávať.
Podľa Ďuranu je slovenský deficit taký obrovský, že skutočné miliardové úspory sa dajú nájsť len vo veľkých výdavkových položkách, nie v lacnejšom obstarávaní toaletného papiera. Najväčší priestor na šetrenie je podľa neho v sociálnych transferoch, ako sú 13. dôchodky alebo energetické príspevky pre domácnosti, čo však vládna koalícia dlhodobo odmieta. Potvrdil to aj minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD), podľa ktorého je neprípustné, aby sa konsolidácia diala na úkor sociálnych vecí, zdravotníctva či školstva.
Konsolidácia naberá kontúry
Koaličná rada už podľa ministra Kamenického prebrala väčšinu opatrení, no tie najťažšie rozhodnutia ju ešte len čakajú. Lídri sa majú opäť stretnúť v pondelok (25. augusta) a finálny balík chce minister predložiť na vládu najneskôr 3. septembra. Cieľom je stlačiť deficit na budúci rok na 4,1 percenta HDP, pričom odhady hovoria o potrebe nájsť približne dve miliardy eur.
Historická dohoda zamestnávateľov a odborárov
Hoci presné náležitosti konsolidácie na rok 2026 stále nie sú známe, vláda nie je jediná, kto rozmýšľa nad tým, ako čo najefektívnejšie šetriť štátnu kasu.
Ako sme vás informovali v samostatnom článku na tomto odkaze, konfederácia odborových zväzov (KOZ) a Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) predstavili spoločný súbor návrhov na konsolidáciu verejných financií. Tento historicky prvý spoločný postup má podľa nich potenciál priniesť do štátneho rozpočtu takmer dve miliardy eur ročne prostredníctvom opatrení, ktoré by mali byť pre ekonomiku a zamestnancov čo najmenej škodlivé.
Sociálni partneri vo svojom spoločnom vyhlásení uviedli, že po konštruktívnych rokovaniach dosiahli dohodu o oblastiach, v ktorých je možné pristúpiť k ozdraveniu verejných financií. Ich cieľom je ponúknuť vláde systémové riešenia namiesto každoročných ad-hoc opatrení, ktoré pokrývajú nadmerné deficity.
Spoločný návrh sa zameriava primárne na výdavkovú stranu rozpočtu a na zvýšenie efektivity štátu. Medzi kľúčové navrhované opatrenia patria:
- Odpredaj nehnuteľného majetku štátu: Najväčší balík, až pol miliardy eur ročne po dobu desiatich rokov, by mohol priniesť predaj majetku, ktorý štát nevyužíva na svoj priamy výkon (napr. rekreačné objekty, budovy, pozemky).
- Adresné energodotácie: Cielená pomoc s cenami energií len pre tých, ktorí ju skutočne potrebujú, by mohla ušetriť 160 až 400 miliónov eur.
- Šetrenie na nákupoch štátu: Efektívnejšie nákupy tovarov a služieb vo verejnej správe majú priniesť úsporu 250 miliónov eur.
- Realizácia revízií výdavkov: Uplatnenie už schválených úsporných opatrení, ktoré navrhli analytici Útvaru hodnoty za peniaze, má potenciál 250 miliónov eur.
- Ďalšie úspory vidia v zlučovaní kompetencií samospráv (až 200 miliónov eur), zreálnení výdavkov na energie v rozpočte (160 miliónov eur) a znížení medzery pri výbere DPH na priemer EÚ (150 miliónov eur).
Dlho diskutovaný problém
Zmienené 13. dôchodky v ich súčasnej podobe predstavujú pre štátnu kasu obrovský problém a sú jednou z najväčších prekážok efektívnej a rozumnej konsolidácie verejných financií. Dôvodom nie je to, že by štát nechcel pomáhať dôchodcom, ale to, že tento nástroj je extrémne drahý, neefektívny a plošný.
Hlavným problémom je jeho obrovská finančná náročnosť. Ako uviedli aj analytici, ide o jednu z najväčších výdavkových položiek v sociálnom systéme, ktorá stojí štátny rozpočet stovky miliónov eur ročne. V čase, keď vláda musí hľadať úspory v hodnote miliárd eur, aby zastavila rast dlhu, je takýto masívny a trvalý výdavok obrovskou záťažou. Práve preto naň experti, napríklad z Inštitútu INESS, opakovane poukazujú ako na oblasť, kde sa dajú nájsť najväčšie a najrýchlejšie úspory.
S tým úzko súvisí jeho plošný a neadresný charakter. Trinásty dôchodok dostane každý jeden poberateľ dôchodku, bez ohľadu na to, aká je jeho reálna finančná a sociálna situácia. Rovnakú alebo podobnú sumu tak dostane senior, ktorý žije na hranici chudoby a tieto peniaze nevyhnutne potrebuje, ako aj bývalý vysokopostavený manažér s dôchodkom presahujúcim 1500 eur a s ďalšími príjmami, pre ktorého je to len príjemný bonus.
Z pohľadu efektívneho vynakladania verejných zdrojov ide o obrovské plytvanie, pretože veľká časť peňazí sa minie tam, kde nie je reálne potrebná.
Práve táto kombinácia vysokých nákladov a nízkej efektivity priamo brzdí a komplikuje konsolidáciu. Namiesto toho, aby štát pomohol cielene a štedro len tej skupine dôchodcov, ktorá je naozaj ohrozená chudobou (čo by bolo oveľa lacnejšie), udržiava drahý plošný systém. Keďže vláda z politických dôvodov odmieta siahnuť na tento populárny benefit, musí hľadať úspory inde – často práve cez zvyšovanie daní a odvodov, ktoré v konečnom dôsledku zaťažia všetkých občanov, vrátane tých nízkopríjmových.
