V Európskej únii sa údajne pripravuje návrh, ktorý by mohol znamenať zásadný zásah do peňaženiek majiteľov starších áut. Podľa medializovaných informácií sa zvažuje zavedenie povinnej ročnej technickej a emisnej kontroly (STK a EK) pre vozidlá staršie ako 10 rokov. Hoci Európska komisia argumentuje zvyšovaním bezpečnosti a zlepšovaním kvality ovzdušia, podľa kritikov ide o snahu, ktorá v skutočnosti vyženie z ciest nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, píše server Topspeed.sk.
Drahšie prístroje a dvojnásobné ceny
Ak by tento návrh na jeseň 2025 prešiel v Európskom parlamente, stanice technickej kontroly by museli povinne investovať do nových a drahých prístrojov na meranie pevných častíc či oxidov dusíka. Tieto investície, ktoré by mohli dosiahnuť až 80 000 eur na jednu prevádzku, by sa logicky premietli do cien pre motoristov. Podľa odhadov by sa tak cena za STK a EK pre vozidlá staršie ako 10 rokov mohla na Slovensku zdvojnásobiť z dnešných približne 85 eur až na 170 eur.
Autor komentára však argumentuje, že dnešné 10-ročné autá (modely z roku 2015 ako Superb III či Passat B8) sú už z hľadiska bezpečnosti aj emisií na veľmi vysokej úrovni. Sú bežne vybavené filtrami pevných častíc, systémom AdBlue a množstvom bezpečnostných asistentov, ako je adaptívny tempomat či sledovanie mŕtvych uhlov. Zvyšovanie bezpečnosti a ekológie preto podľa neho nie je pádnym argumentom a ide skôr o formu šikanovania.
Masívny dopad hlavne na Slovákov
Kritici upozorňujú, že takéto opatrenie by malo extrémne negatívny sociálny dopad najmä na Slovensku. Hoci oficiálny priemerný vek vozidiel u nás bol v roku 2022 na úrovni 14,7 roka, tento priemer výrazne skresľujú mladé firemné flotily.
Veľká časť obyvateľstva si jednoducho nové a ani 10-ročné autá nemôže dovoliť. Povinná ročná a navyše dvojnásobne drahšia STK by tak pre mnohých nízkopríjmových občanov a seniorov znamenala, že si už nebudú môcť dovoliť prevádzkovať svoje auto, ktoré je pre nich často jediným spôsobom dopravy.
Bezpečnosť, alebo peniaze?
Otázka, či by každoročná technická kontrola (STK) pre staršie autá reálne zvýšila bezpečnosť, je veľmi zložitá. Zástancovia návrhu a Európska komisia argumentujú logicky – staršie vozidlá majú štatisticky vyššiu pravdepodobnosť výskytu technických porúch, ako sú opotrebované brzdy, problémy s nápravami alebo korózia nosných častí.
Častejšia a prísnejšia kontrola by teoreticky mohla tieto nedostatky odhaliť skôr, ako spôsobia nehodu. Rovnako by nové, prísnejšie meranie emisií pomohlo z ciest odstrániť vozidlá s nefunkčnými filtrami pevných častíc alebo katalyzátormi, čo by prispelo k čistejšiemu ovzdušiu.
Na druhej strane, kritici považujú tento argument za zástupný a zveličený. Upozorňujú, že dnešné 10-ročné autá (modely z roku 2015) sú už technologicky na úplne inej úrovni ako autá z minulosti.
Z pohľadu kritikov je preto prínos každoročnej kontroly v porovnaní so súčasným dvojročným intervalom minimálny a neprimeraný nákladom. Podľa mnohých tak nejde primárne o bezpečnosť, ale skôr o nepriamy spôsob, ako ekonomicky znevýhodniť a vytlačiť staršie autá z ciest a donútiť ľudí kupovať nové, drahšie vozidlá. Hoci to teda nie je priamo hľadanie peňazí do štátneho rozpočtu, je to nástroj na urýchlenie obnovy vozového parku, z ktorého by profitoval najmä automobilový priemysel a štát na daniach z nových áut.
Devastačné následky sú isté
Pre veľkú časť slovenskej populácie by takéto opatrenie malo devastačné sociálne a ekonomické následky. Pre státisíce ľudí, najmä pre nízkopríjmové rodiny, dôchodcov a obyvateľov vidieckych oblastí s nedostatočnou verejnou dopravou, nie je staršie auto luxusom, ale nevyhnutným nástrojom na dochádzanie do práce, k lekárovi alebo na zabezpečenie základných potrieb.
Prvým úderom by bolo zdvojnásobenie priamych nákladov na STK, ktoré by sa podľa odhadov mohli vyšplhať až na 170 eur ročne. Oveľa horší by bol však nepriamy dopad. Mnohé z týchto starších, no stále funkčných a pre majiteľov nevyhnutných áut, by cez nové, prísnejšie emisné testy nemuseli prejsť bez drahých opráv (napríklad výmeny katalyzátora), ktoré by často presiahli zostatkovú hodnotu samotného vozidla.
Pre ich majiteľov by to v praxi znamenalo, že by si už svoje auto nemohli dovoliť prevádzkovať. Boli by tak nútení vzdať sa mobility, čo by priamo ohrozilo ich schopnosť udržať si zamestnanie a prístup k základným službám.
