Spojené štáty plánujú vyvinúť tlak na svojich európskych spojencov, aby nasledovali ich príklad v prípade, že Washington zavedie hroziace 100-percentné clo na ruskú ropu. V pondelok to vyhlásil americký minister financií Scott Bessent. Tento krok je súčasťou stratégie, ktorú 14. júla ohlásil prezident Donald Trump, píše denník Teraz.sk.
Prezident Trump pred týždňom deklaroval, že Spojené štáty sú pripravené zaviesť dovozné clá vo výške približne 100 % voči Rusku a jeho obchodným partnerom, pokiaľ Moskva neukončí vojenský konflikt na Ukrajine v lehote 50 dní.
Minister financií Scott Bessent v pondelok tieto plány potvrdil a spresnil ich mechanizmus. Uviedol, že hoci presná lehota ultimáta ešte nie je pevne stanovená – či to bude desať, tridsať alebo päťdesiat dní – každá krajina, ktorá by nakupovala sankcionovanú ruskú ropu, by čelila sekundárnym clám vo výške až 100 %.
Bessent tento prístup označil za revolučný, keďže podľa neho sa americký Senát v súčasnosti zhoduje s prezidentom Trumpom v tom, že clá sú legitímnym prostriedkom na dosahovanie politických cieľov.
EÚ by mala konať rovnako
Scott Bessent zároveň vyslal jasný signál smerom k Európe. Vyhlásil, že v prípade, ak USA zavedú tieto sekundárne clá, bude naliehať na európskych spojencov, aby Spojené štáty nasledovali a prijali rovnaké opatrenia voči krajinám obchodujúcim s ruskou ropou.
Tento krok by tak mohol výrazne zvýšiť medzinárodný tlak na Moskvu, ale zároveň by otvoril zložité diplomatické rokovania medzi Washingtonom a európskymi hlavnými mestami.
Aké by boli následky?
Následky takéhoto kroku by boli mimoriadne vážne a dotkli by sa ako Európy ako celku, tak špecificky a veľmi bolestivo aj Slovenska. Hoci cieľom USA je izolovať Rusko, vedľajšie škody pre európsku a slovenskú ekonomiku by boli obrovské.
Treba si uvedomiť, že ropný trh je globálny. Rusko je jedným z troch najväčších producentov ropy na svete. Ak by sa USA pokúsili agresívne odstrániť ruskú ropu z trhu pomocou sekundárnych sankcií (ktoré by postihli veľkých odberateľov ako India a Čína), spôsobilo by to okamžitý a masívny nedostatok ponuky. Výsledkom by bol skokový nárast svetových cien ropy (typu Brent), od ktorých sa odvíjajú ceny v Európe.
Vyššie ceny ropy by sa priamo premietli do cien na čerpacích staniciach. Benzín a nafta by pre všetkých Európanov výrazne zdraželi, čo by zaťažilo rodinné rozpočty a zvýšilo náklady na dopravu.
Ropa je základnou surovinou nielen pre palivá, ale aj pre výrobu plastov, hnojív a mnohých ďalších produktov. Jej zdraženie by tak vyvolalo vlnu inflácie naprieč celou ekonomikou. Drahá energia a vysoká inflácia by zároveň utlmili spotrebu a výrobu, čo by s vysokou pravdepodobnosťou viedlo k ekonomickej recesii v celej Európe.
Konkrétne pre Slovensko by situácia bola ešte oveľa horšia, pretože okrem všeobecných európskych problémov by čelilo priamej hrozbe pre svoju kľúčovú infraštruktúru a stabilitu.
Súčasné embargo EÚ na ruskú ropu má kľúčovú výnimku pre ropu prepravovanú ropovodom Družba, na ktorej je závislá bratislavská rafinéria Slovnaft. Tá je technologicky nastavená práve na spracovanie tohto typu ropy. Americké sekundárne clá by túto výnimku prakticky znefunkčnili, keďže by sa nákup tejto ropy stal ekonomicky neúnosným.
Bez svojho primárneho vstupu by sa rafinéria ocitla v kritickej situácii. Musela by buď v extrémne krátkom čase a s obrovskými nákladmi zmeniť technológiu na spracovanie iných druhov ropy, alebo by jej hrozilo výrazné obmedzenie či až odstavenie výroby. To by malo katastrofálne následky na zamestnanosť a celú slovenskú ekonomiku, keďže Slovnaft patrí medzi jej vlajkové lode.
Ruská ropa skončí, no neskôr
Európska únia plánuje úplne zakázať dovoz ruského plynu, avšak nie v tak blízkom termíne – zákaz chcie uviesť do platnosti v roku 2028. Aj tento dátum je ale podľa niektorých príliš prísny a môže predstavovať veľmi vážne následky. Jedným z aktívnych odporcov tohto plánu je aj slovenský premiér Robert Fico.
Návrh podľa neho poškodzuje konkurencieschopnosť Únie a predovšetkým Slovenska. No hoci slovenský zástupca bude hlasovať proti, na prijatie tohto plánu v Rade EÚ stačí kvalifikovaná väčšina, takže ho Slovensko nemôže vetovať.
Na základe dostupných analýz a vyjadrení expertov by úplné zastavenie dovozu ruského plynu do EÚ predstavovalo pre Slovensko rovno „trojitú hrozbu“. Riziká sa netýkajú len samotnej ceny energie, ale zasiahli by aj štátny rozpočet a konkurencieschopnosť celého priemyslu.
V prvom rade tu máme stratu strategických príjmov z tranzitu. Toto je prvé a najpriamejšie riziko, ktoré odlišuje Slovensko od mnohých iných krajín EÚ. Cez naše územie vedie jeden z hlavných tranzitných plynovodov (Eustream), ktorým prúdil ruský plyn ďalej na západ. Za tento tranzit inkasuje Slovensko stovky miliónov eur ročne.
Druhým veľkým rizikom, hoci sa už aktívne rieši, je skokový nárast cien. Hoci sa Slovensku podarilo diverzifikovať zdroje a zabezpečiť si prístup k neruskému plynu (napríklad z Nórska alebo cez LNG terminály), tieto alternatívy sú štrukturálne drahšie. Úplný zákaz ruského plynu v celej EÚ by vyvolal obrovský dopyt po obmedzených zdrojoch, čo by ceny na európskom trhu vyhnalo extrémne vysoko.
Pre Slovensko teda nie je zákaz dovozu ruského plynu len otázkou zmeny dodávateľa. Je to fundamentálna hrozba pre štátne financie (strata tranzitu), pre ekonomiku (konkurencieschopnosť priemyslu) a pre sociálnu stabilitu (ceny pre domácnosti).
Dostali sme ubezpečenie
Nemecký kancelár na piatkovej tlačovej konferencii v Berlíne potvrdil, že so slovenským premiérom Robertom Ficom v uplynulých dňoch dvakrát podrobne hovoril. Verejne sa poďakoval Slovensku a jeho premiérovi za ochotu súhlasiť so sankčným balíkom a priznal, že odpojenie sa od ruského plynu od roku 2028 je pre Slovensko vážny problém.
Zaviazal sa, že je pripravený riešiť túto otázku spoločne a bude o nej hovoriť na najbližšom zasadnutí Európskej rady. Merz je presvedčený, že nové sankcie, ktoré sa opäť hlbšie dotýkajú energetického a bankového sektora, budú mať na Rusko výrazný vplyv. Podrobnejšie sme sa tejto téme venovali v samostatnom článku.
