Štát čelí viacerým vážnym ekonomickým výzvam, ktoré môžu v blízkej budúcnosti vyústiť do hlbokej krízy. Vo svojej najnovšej správe s názvom „Štrukturálne výzvy 2025“ na to upozorňuje Národná banka Slovenska (NBS), ktorá identifikovala niekoľko alarmujúcich trendov ohrozujúcich dlhodobú stabilitu a prosperitu krajiny. Upozornil na ne kryptomagazin.sk.
Podľa analýzy NBS sa proces ekonomického dobiehania priemeru Európskej únie prakticky zastavil (EÚ). Hoci rast hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa bol v posledných rokoch mierne nad priemerom EÚ, problémom je, že ceny a životné náklady sa k európskej úrovni približujú oveľa rýchlejšie ako samotná ekonomika a mzdy.
V dôsledku toho sa reálna kúpna sila Slovákov nezlepšuje. Koreňom tohto problému je nízka produktivita práce, ktorej tempo rastu podľa NBS nestačí. Centrálna banka zdôrazňuje, že éra, kedy bola slovenská ekonomika ťahaná lacnou pracovnou silou, sa končí a budúcnosť musí stáť na inováciách, vedomostiach a nových technológiách.
Verejné financie sú v žalostnom stave
Za najväčšiu slabinu Slovenska považuje NBS stav verejných financií. Aj napriek prebiehajúcej konsolidácii zostáva situácia kritická. Budúcnosť navyše prinesie ďalšie výzvy v podobe starnúcej populácie a rastúcich nákladov na obranu.
Centrálna banka preto dôrazne varuje, že je nevyhnutné, aby štát čo najskôr ozdravil verejné financie a vytvoril si dostatočnú rezervu na horšie časy, keďže všetky tieto budúce výdavky bude musieť niekto zaplatiť.
Súčasné opatrenia nestačia
Štát do konca svojho volebného obdobia plánuje ušetriť približne 3,5 miliardy eur, pričom budúci rok má konsolidácia verejných financií priniesť úsporu vo výške až 1,7 miliardy eur. Rezort financií pod vedením Ladislava Kamenického však pripúšťa, že k zastaveniu rastu štátneho deficitu, čo je hlavný cieľ konsolidačného balíka, dôjde najskôr v roku 2028.
Ako presne plánuje štát vytvoriť tak objemnú úsporu? Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozorňuje, že vláda už v tomto roku prakticky vyčerpala všetok priestor na ďalšie zvyšovanie daní, nakoľko súčasné daňové zaťaženie, konkrétne v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) je najvyššie za uplynulých 25 rokov.
Podľa nej by sa preto mala ďalšia konsolidácia verejných financií zamerať skôr na zníženie výdavkov štátu a efektívnejšie fungovanie verejnej správy. Podľa RRZ bude možné verejné financie stabilizovať len v prípade, že sa deficit trvalo zníži pod hranicu troch percent HDP, preto bude takýto stav najskôr možný zrejme až v roku 2028. Pokiaľ ide o dane, ich ďalšie zvyšovanie je možné, no neodporúča sa – mohlo by totiž ohroziť ekonomický rast. Rada odporúča, aby štát hľadal úspory inde.
Napriek tomu ale vláda plánuje svoje výdavky zvýšiť. Už v budúcom roku počíta s vyhradením 700 miliónov eur na zvýšenie platov učiteľov. Zároveň sa zvažuje aj úprava dane z nehnuteľností, ktorá by posilnila rozpočty samospráv.
Výrazné šetrenie vláda avizuje v predvolebnom roku 2027, čo opozícia považuje za skôr nepravdepodobné. Opoziční poslanci pripomínajú, že v minulosti práve vlády Roberta Fica v predvolebnom období zvyčajne výdavky navyšovali. Rezort financií však tvrdí, že konsolidácia je nevyhnutná na to, aby Slovensko dokázalo udržať kontrolu nad verejným dlhom.
Nárast chudoby a kríza v zdravotníctve
Správa NBS poukazuje aj na znepokojivé sociálne trendy. Od roku 2020 na Slovensku stúpa počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením. Najhoršia situácia je na východe krajiny, kde okrem chudoby a materiálneho nedostatku rastie aj dojčenská úmrtnosť. Medzi najviac ohrozené skupiny patria rodiny s viacerými deťmi, samoživitelia a mladé ženy.
S tým súvisí aj kríza v zdravotníctve. Slovensko patrí v rámci EÚ medzi krajiny s najhoršími výsledkami v oblasti odvrátiteľných úmrtí a spomínanej dojčenskej úmrtnosti. Problémom je aj horší prístup ľudí s nízkymi príjmami k lekárskej starostlivosti. Podľa NBS je základom zlepšenia lepšia prevencia a posilnenie primárnej sféry.
Problémy mileniálov
NBS identifikuje aj riziká do budúcnosti. Pre malú a otvorenú ekonomiku, akou je tá slovenská, predstavuje hrozbu fragmentácia svetového obchodu a nárast colných bariér. Zároveň sa zhoršuje postavenie generácie mileniálov, ktorí síce zarábajú viac ako ich rodičia, no ich šance na spoločenský a ekonomický vzostup sú nižšie. Pretrvávajú tiež výrazné rodové nerovnosti. Tieto štrukturálne výzvy každoročne mapuje NBS, aby poukázala na hlavné bariéry, ktoré bránia dlhodobému rastu a stabilite Slovenska.
