Na Slovensku sa rozpútal ostrý spor o budúcnosť cien elektriny. Na jednej strane stojí Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) s plánom, ktorý má podľa jeho šéfa Jozefa Holjenčíka „klepnúť po prstoch špekulantom“ a zlacniť elektrinu. Proti nemu sa však postavil takmer celý priemysel, od veľkých zamestnávateľov združených v Klube 500 a Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) až po dodávateľov energií. Tí varujú pred likvidačnými nákladmi, stratou konkurencieschopnosti a krokom, ktorý je podľa nich v rozpore s európskymi trendmi, informuje denník Pravda.
Centrom konfliktu je zmena pravidiel pre tzv. odchýlku, čo je rozdiel medzi plánovanou a skutočnou spotrebou či výrobou elektriny. Keďže sieť musí byť neustále v dokonalej rovnováhe, doterajší systém fungoval na princípe „cukru a biča“ – kto sústave škodil, platil, no kto jej aktívne pomáhal (napríklad spotreboval prebytočnú energiu), bol finančne odmenený.
ÚRSO na čele s Jozefom Holjenčíkom tvrdí, že niektorí obchodníci tento systém zneužívajú na špekulácie. Navrhovaná zmena, ktorá má platiť od 1. septembra 2025, má preto zrušiť odmeny a trestať prakticky každú odchýlku. Regulátor argumentuje, že to prinúti všetkých správať sa zodpovednejšie, znížia sa celkové náklady na odchýlky v systéme, a keďže tieto náklady sú súčasťou koncovej ceny, elektrina pre všetkých zlacnie.
Priemyselné a zamestnávateľské zväzy (Klub 500, RÚZ, Združenie dodávateľov energií) však tento krok označujú za „kolektívny trest“. Podľa nich ÚRSO nerozlišuje medzi špekulantmi a zodpovednými firmami, ktoré svojou flexibilitou pomáhajú sieti. Tvrdia, že zrušenie odmien zničí akúkoľvek motiváciu správať sa flexibilne, čo je v priamom rozpore s politikou EÚ.
Hrozba vyšších cien elektriny
Zástupcovia biznisu rázne odmietajú tvrdenie regulátora o zlacňovaní. Upozorňujú, že nové pravidlá na nich uvalia miliónové náklady navyše, ktoré nebudú schopní absorbovať. Nevyhnutne ich tak budú musieť premietnuť do svojich cien.
Pre spotrebiteľa to podľa nich znamená paradoxnú situáciu – aj keby jeho faktúra za elektrinu mierne klesla, výrazne si priplatí za tovary a služby v obchodoch, keďže výrobné podniky si zvýšené náklady na energie premietnu do cien svojich produktov.
Predsedníčka Združenia dodávateľov energií Jana Ambrošová a prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga varujú, že tento krok vážne ohrozí konkurencieschopnosť slovenských firiem na európskom trhu a je absurdné trestať firmy za to, že poskytujú sieti pomocnú službu.
Regulačný úder
Okrem priameho vplyvu na ceny môže mať zmena zničujúci dopad na jeden z najmodernejších sektorov slovenskej energetiky – batériové úložiská. Tieto systémy sú kľúčové pre stabilitu siete a integráciu obnoviteľných zdrojov. Ich biznis model je však postavený práve na tom, že sú finančne odmeňované za poskytovanie flexibility a vyrovnávanie odchýlok v sieti.
Podľa odborníka na energetiku Libora Lázničku sú novými pravidlami priamo ohrozené investície v hodnote minimálne 400 miliónov eur. Ako príklad uvádza nedávno ohlásený projekt veľkého batériového systému v areáli trnavskej automobilky Stellantis. Celá situácia je o to paradoxnejšia, že zatiaľ čo ÚRSO chystá regulačný úder, ktorý môže súkromné investície do batérií zastaviť, ministerstvo hospodárstva nedávno ohlásilo 30-miliónovú dotačnú výzvu na podporu presne takýchto projektov. Budúcnosť stámiliónových investícií a cien energií tak zostáva neistá.
Rast cien o 300 %?
Aj keby skutočne došlo na zníženie cien elektriny, je otázne, ako dlho by tento stav vydržal. Európska únia totiž od roku 2028 plánuje úplne zakázať dovoz ruských energetických surovín, čo najmä podľa predstaviteľov slovenského politického spektra poviedie k viacerým vážnym komplikáciám, predovšetkým k rastu cien.
Podpredseda parlamentu a šéf SNS Andrej Danko varuje, že úplné odstavenie ruského plynu môže do roku 2028 zvýšiť ceny plynu aj elektriny až trojnásobne. Pripomína, že plyn zostáva kľúčovou zálohou pre nestabilné obnoviteľné zdroje a že jadrové elektrárne v regióne zatiaľ závisia od ruského paliva.
Ďalej tvrdí, že „zelená energia bez jadra“ nemôže zabezpečiť stabilitu siete a že prípadný tlak Bruselu na rýchle odpojenie by podkopal konkurencieschopnosť priemyslu. Podľa neho hrozí, že rast nákladov premietnu podniky do koncových cien, čo pocítia nielen domácnosti, ale aj exportne orientované firmy.
