Verejné financie Slovenska čelia vážnym problémom, čo potvrdzujú aj najnovšie predbežné dáta európskeho štatistického úradu Eurostat. V prvom štvrťroku 2025 si Slovensko pripísalo hneď dva negatívne rekordy – náš verejný dlh dosiahol historicky najvyššiu úroveň a zároveň prvýkrát v histórii v pomere k HDP prekonal aj zadlženie Nemecka, píše server oPeniazoch.sk.
Podľa Eurostatu stúpol slovenský verejný dlh medzikvartálne o 3,5 percentuálneho bodu, čo bol spolu s Rakúskom najrýchlejší nárast v celej Európskej únii. Dlh sa tak vyšplhal na rekordnú úroveň 62,8 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Historickým medzníkom je fakt, že sme týmto číslom predbehli aj Nemecko, ktorého zadlženie ku koncu marca dosiahlo 62,3 % HDP. Ani v porovnaní s krajinami Vyšehradskej štvorky (V4) nie je bilancia priaznivá. Slovensko má aktuálne druhý najvyšší dlh, hneď po dlhodobo viac zadlženom Maďarsku. Poľsko má dlh o viac ako 6 percentuálnych bodov nižší a Česko si udržiava stabilnú úroveň tesne nad 40 % HDP.
Ekonomika v zovretí konsolidácie
Tieto nepriaznivé čísla prichádzajú v čase, keď slovenská ekonomika čelí viacerým tlakom. Podľa analytika XTB Mateja Bajzíka sa hospodárstvo od začiatku roka 2025 adaptuje na nový konsolidačný režim, ktorý zahŕňa zvýšenú DPH na 23 %, novú transakčnú daň a ďalšie zásahy.
Tieto opatrenia podľa neho tlmia domáci dopyt a zvyšujú záťaž pre firmy. Spotrebitelia zároveň stále čelia vysokej inflácii v niektorých službách, napríklad v stravovaní až na úrovni 10 %.
K domácim problémom sa pridáva aj vonkajší tlak, najmä v podobe hroziacich amerických ciel vo výške 25 % na európsky automobilový priemysel. Bajzík upozorňuje, že hoci slovenský automobilový priemysel zatiaľ vykazuje rast, prípadné zavedenie ciel by sa prejavilo s oneskorením a nepriamo, keďže veľkú časť našej produkcie tvoria súčiastky pre nemecké a francúzske automobilky, ktorých sa clá rovnako týkajú.
Kombinácia vysokých nákladov, inflácie a opatrnosti spotrebiteľov tak podľa neho udržiava slovenskú ekonomiku v „defenzívnom móde“ napriek rekordne nízkej nezamestnanosti.
Ďalšie uťahovanie opaskov
Vláda v tejto zložitej situácii pripravuje ďalší konsolidačný balík v hodnote niekoľkých miliárd eur, ktorého podobu by mala predstaviť na jeseň. Možnosti sú však obmedzené – buď ďalšie zvyšovanie daní, alebo razantnejšie škrty vo výdavkoch štátu, pričom obe cesty môžu ešte viac utlmiť už aj tak spomaľujúci hospodársky rast.
Verejný dlh je veľkou hrozbou
Vysoký a rastúci verejný dlh má veľmi konkrétne a negatívne dopady na každodenný život a peňaženky bežných občanov. Hoci sa tieto dôsledky neprejavia okamžite, postupne a nenápadne znižujú životnú úroveň a vytvárajú neistotu do budúcnosti.
Medzi priame a najrýchlejšie citeľné dopady patrí nutnosť ďalšieho zvyšovania daní a drahšie úvery. Keďže vláda musí nájsť zdroje na splácanie úrokov z obrovského dlhu, najčastejším riešením je zvyšovanie daňového zaťaženia. Pre občana to znamená, že mu po zvýšení daní a odvodov zostane z výplaty menej peňazí.
Zároveň, keď si štát musí na trhoch požičiavať draho, pretože je vnímaný ako rizikový dlžník, táto vysoká cena peňazí sa prenesie do celej ekonomiky. Komerčné banky na to reagujú zvýšením úrokových sadzieb na hypotéky a spotrebné úvery, čo znamená, že vlastné bývanie alebo kúpa bežných vecí na splátky sa pre ľudí stáva drahšou a menej dostupnou.
Nepriame dopady sa prejavujú najmä na horšej kvalite verejných služieb. Každé euro, ktoré štát musí zaplatiť na úrokoch veriteľom, je euro, ktoré chýba inde. V praxi to znamená menej peňazí na zdravotníctvo, čo vedie k dlhším čakacím lehotám u lekárov a k horšiemu vybaveniu nemocníc. Chýbajú prostriedky na školstvo, čo sa prejavuje na platoch učiteľov a stave škôl, a takisto na opravu a výstavbu ciest a diaľnic. Vysoký dlh tak priamo znižuje kvalitu služieb, ktoré občania od štátu očakávajú a za ktoré si platia dane.
Najzávažnejšie sú však dlhodobé riziká, ktoré ohrozujú budúcu stabilitu a prosperitu. Ak dlh rastie nekontrolovane, hrozí strata dôvery investorov, čo môže viesť až k hlbokej ekonomickej kríze a štátnemu bankrotu, ako sme to videli v Grécku. Pre občana by to znamenalo prudký pokles životnej úrovne, vysokú infláciu, ohrozenie úspor a drastické škrty v dôchodkoch a sociálnych dávkach.
Okrem toho vysoký dlh predstavuje obrovskú záťaž pre budúce generácie. Je to v podstate účet, ktorý posúvame našim deťom a vnúčatám, ktoré ho budú musieť splácať vo forme ešte vyšších daní a pravdepodobne aj nižšej kvality verejných služieb.
