Rada Európskej únie (EÚ) v piatok oficiálne prijala osemnásty balík sankcií voči Rusku. Stalo sa tak po tom, čo Slovensko po týždňoch blokovania zmenilo svoj postoj. Zelenú dalo až po intenzívnych rokovaniach a získaní písomných záruk od Európskej komisie (EK), ako aj po prísľube pomoci od nemeckého kancelára Friedricha Merza, ktorý pripustil, že plánované odpojenie sa EÚ od ruského plynu predstavuje pre Slovensko objektívny problém, informujú HNonline.sk.
Nemecký kancelár na piatkovej tlačovej konferencii v Berlíne potvrdil, že so slovenským premiérom Robertom Ficom v uplynulých dňoch dvakrát podrobne hovoril. Verejne sa poďakoval Slovensku a jeho premiérovi za ochotu súhlasiť so sankčným balíkom a priznal, že odpojenie sa od ruského plynu od roku 2028 je pre Slovensko vážny problém.
Zaviazal sa, že je pripravený riešiť túto otázku spoločne a bude o nej hovoriť na najbližšom zasadnutí Európskej rady. Merz je presvedčený, že nové sankcie, ktoré sa opäť hlbšie dotýkajú energetického a bankového sektora, budú mať na Rusko výrazný vplyv.
Premiér Fico informoval, že Slovensko vetovalo balík celkovo šesťkrát a pokyn na jeho odblokovanie dal až po tom, čo dostal písomné záväzky od Európskej komisie, podpísané jej predsedníčkou Ursulou von der Leyenovou. Pokračovať v blokovaní by podľa neho bolo kontraproduktívne, keďže sa vyčerpali všetky možnosti rokovaní.
Čo štát pýtal (a získal)?
Garancie, ktoré Slovensko od Komisie dostalo, sa týkajú viacerých kľúčových oblastí. Ide najmä o budúce ceny plynu, jeho prípadný nedostatok a riešenie prepravných poplatkov. Súčasťou dohody je diskusia o možnom využití eurofondov na kompenzáciu vysokých cien plynu.
Komisia sa taktiež zaviazala k plnej účasti pri prípadnej arbitráži s ruským Gazpromom za neplnenie záväzkov vyplývajúcich zo súčasnej zmluvy o dodávkach, ktorá je platná až do roku 2034.
Odpor úplne nekončí
Robert Fico však opätovne deklaroval, že Slovensko nikdy nepodporí úplné zastavenie dodávok ruského plynu do EÚ od roku 2028 v rámci plánu RePowerEU. Tento návrh podľa neho poškodzuje konkurencieschopnosť Únie a predovšetkým Slovenska. Hoci slovenský zástupca bude hlasovať proti, na prijatie tohto plánu v Rade EÚ stačí kvalifikovaná väčšina, takže ho Slovensko nemôže vetovať.
Premiér preto avizoval, že po schválení 18. balíka sankcií sa začína „druhá etapa súboja vo veci ruského plynu“. Vysvetlil, že vláda má pripravený plán na presadzovanie národnoštátnych záujmov. Ak by tieto kroky zlyhali, Fico pripomenul, že Európska komisia už pracuje aj na devätnástom sankčnom balíku, ktorého schválenie bude opäť vyžadovať jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov, čo dáva Slovensku ďalšiu vyjednávaciu páku.
Neprehliadnite
Budúcnosť, v ktorej nie je ruský plyn
Na základe dostupných analýz a vyjadrení expertov by úplné zastavenie dovozu ruského plynu do EÚ predstavovalo pre Slovensko rovno „trojitú hrozbu“. Riziká sa netýkajú len samotnej ceny energie, ale zasiahli by aj štátny rozpočet a konkurencieschopnosť celého priemyslu.
V prvom rade tu máme stratu strategických príjmov z tranzitu. Toto je prvé a najpriamejšie riziko, ktoré odlišuje Slovensko od mnohých iných krajín EÚ. Cez naše územie vedie jeden z hlavných tranzitných plynovodov (Eustream), ktorým prúdil ruský plyn ďalej na západ. Za tento tranzit inkasuje Slovensko stovky miliónov eur ročne.
Ukončenie tranzitu by znamenalo okamžitý a trvalý výpadok týchto príjmov pre štátnu kasu. V čase, keď sa vláda snaží o konsolidáciu verejných financií, by strata takto významného a stabilného príjmu situáciu ešte viac skomplikovala.
Druhým veľkým rizikom, hoci sa už aktívne rieši, je skokový nárast cien. Hoci sa Slovensku podarilo diverzifikovať zdroje a zabezpečiť si prístup k neruskému plynu (napríklad z Nórska alebo cez LNG terminály), tieto alternatívy sú štrukturálne drahšie. Úplný zákaz ruského plynu v celej EÚ by vyvolal obrovský dopyt po obmedzených zdrojoch, čo by ceny na európskom trhu vyhnalo extrémne vysoko.
Slovenský priemysel je energeticky veľmi náročný. Prudký nárast cien plynu by dramaticky zvýšil jeho výrobné náklady, čím by sa produkty mnohých firiem stali na svetovom trhu nekonkurencieschopné. Hrozilo by obmedzovanie výroby, prepúšťanie a v extrémnych prípadoch aj zatváranie celých podnikov.
Pre Slovensko teda nie je zákaz dovozu ruského plynu len otázkou zmeny dodávateľa. Je to fundamentálna hrozba pre štátne financie (strata tranzitu), pre ekonomiku (konkurencieschopnosť priemyslu) a pre sociálnu stabilitu (ceny pre domácnosti). Práve z týchto dôvodov slovenská vláda požaduje od EÚ pevné garancie a kompenzačné mechanizmy.
Prečo ho chce EÚ zakázať?
Rozhodnutie Európskej únie postupne úplne ukončiť dovoz ruského plynu je strategický krok, ktorý nie je primárne ekonomický, ale geopolitický, bezpečnostný a morálny. Vychádza priamo z udalostí po rozsiahlej ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022.
Ešte predtým, ako EÚ začala prijímať rozsiahle sankcie, samotné Rusko začalo manipulovať s dodávkami plynu, aby vyvíjalo politický tlak na európske krajiny. Znižovalo objem dodávok, menilo podmienky platieb a používalo neistotu ako nástroj na trestanie štátov za ich podporu Ukrajine.
Týmto krokom Rusko dokázalo, že nie je spoľahlivým obchodným partnerom a že energetická závislosť je pre Európu kritickou bezpečnostnou slabinou. EÚ si uvedomila, že je vystavená priamemu vydieraniu. Zákaz dovozu je teda snahou vziať Rusku túto mocnú geopolitickú zbraň z rúk.
Obchod s plynom a ropou pritom predstavuje pre ruský štátny rozpočet hlavný zdroj príjmov, ktoré dosahujú stovky miliónov eur denne. Každé euro zaplatené za ruský plyn priamo financuje ruskú armádu, nákup zbraní a pokračovanie vojny na Ukrajine. Pre EÚ sa stalo morálne a strategicky neúnosné na jednej strane vojensky a finančne podporovať obranu Ukrajiny a na druhej strane posielať miliardy eur agresorovi, ktorý túto vojnu vedie.
Z pohľadu Bruselu a väčšiny členských štátov sú teda vysoké krátkodobé náklady a riziká (ktoré pociťuje najmä Slovensko) nevyhnutnou cenou za elimináciu oveľa väčšej a dlhodobejšej strategickej hrozby, ktorú predstavuje závislosť od agresívneho a nepredvídateľného Ruska.
