Lieky proti bolesti si bežne dávajú aj Slováci a práve jeden z nich predstavuje podľa odborníkov problém. Konkrétne ide o gabapentín, ktorý je dostupný aj na Slovensku. Najnovšie výskumy naznačujú, že tento liek môže spôsobiť demenciu.
Gabapentín sa predpisuje pri neuropatických bolestiach a pri epilepsii. Štúdia, ktorú publikoval časopis Regional Anesthesia & Pain Medicine však varuje, že tento liek môže zvyšovať riziko vzniku demencie a ľahkého kognitívneho poškodenia.
Pozor na tento liek
Štúdia analyzovala dáta zo 68 amerických zdravotných zariadení a zistením je, že pacienti, ktorí dlhodobo užívali gabapentín, majú až o 29 percent vyššie riziko, že sa u nich rozvinie demencia. V prípade ľahkej kognitívnej poruchy je toto riziko ešte vyššie a to až na úrovni 85 percent. Pacientom boli tieto ochorenia diagnostikované do desiatich rokov od prvého požitia tohto lieku.
Ako informuje portál CNN Prima News, najviac ohrození sú pacienti vo veku od 35 do 64 rokov. U ľudí od 35 do 49 rokov sa riziko demencie zdvojnásobilo a výskyt ľahkých kognitívnych porúch sa strojnásobil. Podobne je na tom aj skupina pacientov vo vekovej kategórii od 50 do 64 rokov.
Gabapentín predstavuje riziko
Vedci upozorňujú, že dlhodobé užívanie tohto lieku zvyšuje riziko. Platí teda, čím dlhšie liek beriete, tým je riziko vzniku demencie vyššie. Napríklad pacienti, ktorým liek predpísali viac ako dvanásťkrát, mali až o 40 percent vyššie riziko v porovnaní s tým, ktorí liek užívali menej často.
Výskumníci, žiaľ, nemohli stanoviť príčinnú súvislosť, nakoľko išlo iba o observačnú štúdiu. Aj tak pacientov vyzývajú, aby dlhodobé užívanie lieku zvážili. „Naše výsledky podporujú nutnosť starostlivého sledovania dospelých pacientov užívajúcich gabapentín, aby sa včas odhalili možné kognitívne problémy,“ varovali vedci.
Vedľajšie účinky lieku
Ako každý liek, aj gabapentín môže spôsobovať rôzne vedľajšie účinky. Ich výskyt a intenzita sa líšia u každého človeka. K veľmi častým účinkom patrí ospalosť, závraty alebo nedostatočná koordinácia. Toto všetko môže ovplyvniť schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje. Zvyčajne sa vedľajšie účinky časom zlepšia, keď si telo pacienta na liek zvykne.
K ďalším vedľajším účinkom patrí celkový pocit únavy a zvýšená telesná teplota, prípadne zvýšená náchylnosť na vírusové infekcie. Častým vedľajším účinkom je zápal pľúc, infekcie močových ciest či zápal ucha.
Výnimkou nie sú ani rôzne psychické zmeny ako hnev, zmätenosť, zmeny nálady, depresia, úzkosť, nervozita alebo problémy s myslením. K neurologickým problémom zas patria kŕče, trhavé pohyby, problémy s rečou, strata pamäti, tras, nespavosť, bolesť hlavy, precitlivenosť kože, znížená citlivosť (znecitlivenie), neobvyklé pohyby očí alebo zmenené reflexy.
Pacienti tiež hlásia problémy so zrakom, tráviace problémy, vysoký krvný tlak, bolesť chrbta, svalov a kĺbov alebo priberanie na váhe. K menej častým ale závažným vedľajším účinkom patria napríklad problémy s dýchaním, rozpad svalových vlákien, zápal pečene, akútne zlyhanie obličiek, halucinácie, anafylaxia alebo vyvinutie závislosti na tomto lieku.
