Spojené štáty (USA) a Čína sa v utorok po intenzívnych rokovaniach vo švédskom Štokholme dohodli na predĺžení vzájomného colného prímeria o ďalšie tri mesiace. Tento krok odďaľuje hrozbu eskalácie obchodného napätia medzi dvoma najväčšími svetovými ekonomikami, informuje denník Teraz.sk.
Podľa informácií švédskeho verejnoprávneho rozhlasu sa na predĺžení colných ústupkov dohodli americký minister financií Scott Bessent a vicepremiér Štátnej rady Číny Che Li-feng. Ich rokovania sa v Štokholme konali 28. a 29. júla. Výsledkom je pokračovanie súčasného, miernejšieho colného režimu na ďalšie tri mesiace.
Súčasná dohoda nadväzuje na 90-dňové prímerie, na ktorom sa obe krajiny dohodli začiatkom mája po rokovaniach v Ženeve. Na základe tejto dohody boli clá na čínsky tovar dovážaný do USA stanovené na úrovni 30 % a clá na americký dovoz do Číny na úrovni 10 %. Pôvodná platnosť tejto dohody mala vypršať 12. augusta, no vďaka novým rokovaniam bude platiť aj naďalej.
Môžeme si vydýchnuť. Nateraz
Uzavretie dohody a predĺženie colného prímeria medzi USA a Čínou je pre svetovú (aj slovenskú) ekonomiku predovšetkým dobrou správou, ktorá prináša dočasnú stabilitu a predvídateľnosť. Tieto dve krajiny sú najväčšími obchodnými partnermi na svete a akékoľvek napätie medzi nimi okamžite vytvára neistotu, ktorá sa prelieva do celej globálnej ekonomiky.
Dohoda znamená, že firmy môžu pokračovať v plánovaní svojich investícií a dodávateľských reťazcov bez strachu z náhleho zavedenia nových ciel, ktoré by im zničili obchodné modely. Pre spotrebiteľov na celom svete to znamená, že ceny tovarov, ktoré sú závislé od čínskych a amerických komponentov (čo je dnes takmer všetko, od smartfónov po autá), nebudú umelo navyšované clami.

Pre malú a extrémne otvorenú ekonomiku, akou je tá slovenská, je táto stabilita životne dôležitá. Naše hospodárstvo je priamo závislé od zdravia nemeckej ekonomiky, ktorá je zase úzko prepojená s obchodom s Čínou aj USA. Ak sa týmto dvom gigantom darí a obchodujú bez prekážok, nemecké firmy dostávajú viac objednávok, a tým pádom aj slovenské firmy, ktoré sú ich kľúčovými dodávateľmi (najmä v automobilovom priemysle), majú viac práce. Dohoda tak nepriamo chráni slovenské pracovné miesta a podporuje náš hospodársky rast.
Čo ak by k dohode nedošlo?
Ak by rokovania zlyhali a obe krajiny by na seba uvalili vysoké clá, spustilo by to deštruktívnu obchodnú vojnu s vážnymi následkami. Pre svetovú ekonomiku by to znamenalo okamžité spomalenie, v horšom prípade až globálnu recesiu.
Clá by fungovali ako nová daň na medzinárodný obchod, ktorá by zdražila výrobu pre firmy a konečné produkty pre spotrebiteľov. To by viedlo k nárastu inflácie a zároveň k poklesu spotreby a investícií, keďže firmy aj domácnosti by v neistom prostredí odkladali väčšie výdavky.
Pre Slovensko by bol tento scenár obzvlášť bolestivý. Ako sme videli pri hrozbe ciel medzi USA a EÚ, naša závislosť od automobilového a strojárskeho priemyslu z nás robí veľmi zraniteľnú krajinu. Obchodná vojna medzi USA a Čínou by narušila globálne dodávateľské reťazce, znížila by dopyt po autách a iných priemyselných výrobkoch, čo by priamo zasiahlo našich najväčších zamestnávateľov.
To by viedlo k obmedzovaniu výroby, prepúšťaniu a nárastu nezamestnanosti. Bežní Slováci by tak pocítili dvojitý úder – na jednej strane by čelili vyšším cenám v obchodoch, na druhej strane by boli ohrozené ich pracovné miesta.
USA vs. EÚ
Vážny obchodný spor hrozil aj medzi USA a Európskou úniou (EÚ). V nedeľu však rokoval americký prezident Donald Trump s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, na čo vyhlásil, že USA a EÚ uzavreli dohodu. Clá budú napokon nižšie, než pôvode únii hrozilo.

Hovorilo sa až o 30-percentnom cle, a tak si môžu výrobcovia z EÚ aspoň čiastočne vydýchnuť. Clo bude napokon polovičné (15 %). Nedeľné rokovanie sa uskutočnilo na Trumpovom golfovom ihrisku v Turnberry v západnom Škótsku. EÚ okrem Leyenovej zastupoval aj eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič.
Únia sa ale musela zaviazať a prisľúbiť dodržanie niekoľkých bodov. K nim patrí nákup energií za 750 miliárd dolárov a vyššie investície do amerického vojenského vybavenia. Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku.