Slovenská pošta reaguje na nepriaznivé hospodárske výsledky komplexnou reorganizáciou svojej pobočkovej siete. Štátny podnik vykázal za predchádzajúci rok stratu vo výške dvanástich miliónov eur, čo si vyžiadalo prijatie úsporných opatrení. Optimalizácia prevádzok predstavuje jeden z kľúčových nástrojov finančnej stabilizácie.
Prvá etapa rušenia začala prvého augusta tohto roka zatvorením siedmich prevádzok v krajských centrách, pričom najväčší počet zanikol v Košiciach. V hlavnom meste postupne ukončí činnosť deväť pobočiek. Druhá fáza sa rozbehne od septembra a dotkne sa ďalších lokalít vo všetkých krajských mestách.

Manažment podniku identifikoval celkovo dvadsaťšesť regionálnych prevádzok určených na zatvorenie, pričom následne pristúpi k rušeniu dvadsiatich deviatich okresných pobočiek. Kritériom výberu bola predovšetkým klesajúca návštevnosť a ekonomická neefektívnosť jednotlivých prevádzok.
Verejnosť nesúhlasí, ľudia sa búria
Rozhodnutie o redukcii pobočkovej siete vyvolalo negatívne reakcie obyvateľov dotknutých lokalít. V Košiciach aj Bratislave vznikli petičné iniciatívy požadujúce zachovanie konkrétnych prevádzok. Mestské samosprávy viedli rokovania s vedením podniku, výsledkom ktorých sú kompromisné riešenia.
V niektorých prípadoch nahradí zrušené pobočky doručovateľské stanovisko fungujúce v obmedzenom režime. Napríklad v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto bude takéto pracovisko otvorené trikrát týždenne po jednej hodine. Obyvatelia tak budú mať zachovaný prístup k základným poštovým službám.
Predstavitelia opozičných strán kritizujú rozsah plánovaných zmien a upozorňujú na zhoršenie dostupnosti služieb. Argumentujú tým, že občania budú nútení cestovať za poštovými službami na väčšie vzdialenosti. Ministerstvo dopravy však podporuje kroky vedenia pošty a považuje ich za nevyhnutné pre finančnú konsolidáciu podniku.
Vraj bude modernizovať
Vedenie Slovenskej pošty zdôrazňuje, že rušenie sa nedotkne pobočiek na dedinách. Naopak, pre tieto prevádzky pripravuje transformačný model založený na franšízovom princípe. Prevádzku by mohli zabezpečovať miestne samosprávy alebo súkromní podnikatelia, čo by garantovalo zachovanie služieb v menej osídlených oblastiach.
Súčasťou modernizačnej stratégie je aj posilnenie vybraných mestských pobočiek. Tieto prevádzky získajú rozšírené otváracie hodiny, viac obslužných priehradok a lepšiu dostupnosť mestskou hromadnou dopravou. Podnik zároveň rozširuje možnosti vybavovania služieb priamo prostredníctvom doručovateľov, čo sa týka najmä výplaty dôchodkov a úhrady platieb.
Reorganizácia pobočkovej siete predstavuje významný krok v transformácii štátneho poštového operátora. Úspešnosť tohto procesu bude závisieť od schopnosti manažmentu zabezpečiť dostupnosť služieb pri súčasnom znížení prevádzkových nákladov. Kľúčovým faktorom bude akceptácia zmien zo strany verejnosti a efektívna implementácia alternatívnych foriem poskytovania poštových služieb.