Európska únia stupňuje prípravy na možnú obchodnú vojnu so Spojenými štátmi. Členské štáty vo štvrtok (24. júla) schválili balík odvetných ciel na americký tovar v historickej hodnote 93 miliárd eur. Opatrenia sú reakciou na hrozby amerického prezidenta Donalda Trumpa a do platnosti vstúpia 7. augusta, pokiaľ dovtedy zlyhajú prebiehajúce rokovania o obchodnej dohode. Téme sa venuje server oPeniazoch.sk.
Prezident Trump tento mesiac prekvapil Brusel, keď pohrozil zavedením 30-percentného cla na tovar z EÚ, ak obe strany neuzavrú dohodu do 1. augusta. V reakcii na toto ultimátum začala EÚ pripravovať odvetné opatrenia, hoci stále dúfa v diplomatické riešenie.
EÚ chce kompromis
Napriek prípravám na najhorší scenár rokovania medzi Bruselom a Washingtonom naďalej prebiehajú. Zdá sa, že obe strany sa približujú ku kompromisnej dohode o základnom cle vo výške 15 % na európsky tovar. Ochotu rokovať naznačil aj samotný Trump, ktorý v stredu (23. júla) uviedol, že USA sú pripravené znížiť hroziace clá, pokiaľ EÚ viac otvorí svoj trh americkým spoločnostiam.
Podľa diplomatických zdrojov by americký návrh mohol obsahovať aj sektorové výnimky pre citlivé odvetvia, ako sú lietadlá, farmaceutické výrobky či poľnohospodárske tovary.
Príprava na najhorší scenár
Európska únia je však pripravená rázne reagovať, ak by diplomacia zlyhala. Schválený balík odvetných ciel v hodnote 93 miliárd eur podporilo 26 z 27 členských krajín, proti bolo len Maďarsko. Balík sa skladá z dvoch častí:
- Už na jar odsúhlasené clá v hodnote 21 miliárd eur, ktorých platnosť bola počas rokovaní odložená.
- Nový balík v hodnote 72 miliárd eur, ktorý cieli na ikonické americké produkty ako lietadlá, autá či bourbon.
Tvrdý postoj presadzujú najmä kľúčové krajiny ako Francúzsko a Nemecko, ktoré tvrdia, že Brusel musí ukázať odhodlanie a silu. Európska komisia okrem toho pripravuje aj separátny zoznam možných obmedzení pre americké spoločnosti poskytujúce služby, vrátane technologických a finančných, ako ďalšiu páku pre prípad neúspechu rokovaní.
Prečo sa to deje?
Dôvody, prečo americký prezident Donald Trump uvaľuje alebo hrozí uvalením ciel na Európsku úniu, vychádzajú z jeho dlhodobej obchodnej filozofie známej ako „Amerika na prvom mieste“ (America First). Nejde o náhodné kroky, ale o premyslenú stratégiu, ktorá má niekoľko hlavných cieľov.
V prvom rade Trump vníma medzinárodný obchod ako súťaž, v ktorej Spojené štáty podľa neho dlhodobo prehrávali, čo dokazuje vysoký obchodný deficit, keď USA dovážajú z EÚ oveľa viac tovaru, ako do nej vyvážajú. Clá sú pre neho nástrojom, ako túto nerovnováhu napraviť a ochrániť americký priemysel a pracovné miesta pred zahraničnou konkurenciou.
Zároveň mu clá a hrozba ich zavedenia slúžia ako silný nátlakový nástroj pri vyjednávaniach, ktorým chce donútiť Európsku úniu a ďalších partnerov otvoriť svoje trhy pre americké firmy za výhodnejších podmienok.
Obchodná vojna medzi EÚ a USA
Nech už sú však dôvody akékoľvek, prípadná obchodná vojna medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta by mala vážne a bolestivé následky pre bežných ľudí na oboch stranách Atlantiku, vrátane Slovákov. Prvým a najpriamejším dopadom by bolo zdražovanie.
Európske clá na americký tovar by zvýšili ceny produktov ako americké autá, elektronika či potraviny v našich obchodoch. Naopak, americké clá na európsky tovar by zdražili európske produkty pre amerických spotrebiteľov. Tento nárast cien by sa však neobmedzil len na dovážaný tovar.
Keďže mnohé firmy používajú pri výrobe súčiastky a materiály z dovozu, clá by zvýšili ich výrobné náklady, ktoré by následne premietli do cien finálnych produktov. Výsledkom by bol všeobecný nárast inflácie a zníženie kúpnej sily obyvateľov.
Pre malú a extrémne otvorenú ekonomiku, akou je tá slovenská, by však boli následky ešte oveľa vážnejšie a priamejšie. Naše hospodárstvo je životne závislé od exportu, predovšetkým v automobilovom priemysle, ktorý je chrbtovou kosťou slovenskej ekonomiky.
Americké clá na európske autá by zničujúco zasiahli najmä nemecké automobilky, ktoré sú masívnymi exportérmi na americký trh. Keďže slovenský automobilový priemysel je jedným z najdôležitejších dodávateľov súčiastok pre tieto nemecké závody, akýkoľvek pokles ich výroby a exportu by sa takmer okamžite prejavil v znížení objednávok pre slovenské továrne.
V konečnom dôsledku by takáto obchodná vojna priamo ohrozila tisíce pracovných miest na Slovensku a mohla by spustiť hospodársku recesiu. Bežní Slováci by tak dopady pocítili nielen na vyšších cenách v obchodoch, ale predovšetkým na neistote a možnej strate zamestnania.
