Rýchlo rastúci dopyt po elektrine prináša výzvy pre európske energetické siete. Silnejúca elektrifikácia zvýrazňuje potrebu modernizácie infraštruktúry a širšieho uplatnenia obnoviteľných zdrojov energie. Aby sa Európa dokázala prispôsobiť týmto zmenám, Komisia navrhla nové opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti a posilnenie bezpečnosti dodávok.
Premena energetiky ako odpoveď na rastúcu spotrebu
Globálny dopyt po elektrine rýchlo rastie, pričom do roku 2027 sa očakáva nárast spotreby tempom štyroch percent ročne. Najvýraznejšie prispievajú rozvíjajúce sa ekonomiky, predovšetkým Čína, ktorá sa podieľa až 54 % na celosvetovom dopyte. Vplyv majú aj technologické faktory, ako je rýchle šírenie elektromobilov a budovanie dátových centier. Tento vývoj síce podporuje digitalizáciu a znižovanie emisií, no zároveň kladie väčší dôraz na stabilitu lokálnych sietí a poskytuje nové výzvy prostredníctvom nepredvídateľných sezónnych výkyvov v spotrebe.
Klimatické zmeny situáciu ešte viac komplikujú. Vlny horúčav či suchá zasahujú do výroby elektriny, zatiaľ čo prírodné katastrofy, ako sú búrky či povodne, vážne ovplyvňujú infraštruktúru. Tento trend zasahuje aj Európsku úniu, kde spotreba elektriny po rokoch poklesu začala znova narastať, najmä v dôsledku rastúceho počtu tepelných čerpadiel a elektromobilov. Na Slovensku je však podiel obnoviteľných zdrojov (OZE) stále len na úrovni 20 %, čo krajinu radí medzi krajiny s nízkou ambíciou v tejto oblasti.
Efektívne zapojenie obnoviteľných zdrojov
Podľa nových odporúčaní Komisie musia členské štáty EÚ zvýšiť efektivitu zavádzania obnoviteľných zdrojov pomocou pokročilých technológií. Medzi najpreferovanejšie patrí fotovoltika aplikovaná na strechy, balkóny či poľnohospodársku pôdu, kde môžu solárne panely pracovať súčasne s pestovaním plodín.
Energetické siete musia byť navyše pripravené na zvládanie nových modelov decentralizovanej výroby. To znamená urýchlenú výstavbu systémov skladovania energie a optimalizáciu ich využitia, aby si systémy poradili s kolísajúcou výrobou elektriny zo slnka a vetra. Lepšia dostupnosť úložných kapacít je podľa analytikov kľúčová na zabezpečenie stability dodávok a minimalizáciu potreby záložných fosílnych zdrojov, akými sú plynové elektrárne.
Regulačné postupy musia flexibilnejšie reagovať na energetické potreby. Komisia odporúča úpravy v cenách elektriny počas rôznych fáz dopytu, čím by sa zabezpečilo efektívnejšie využívanie infraštruktúry a zároveň znížila záťaž pre spotrebiteľov v menej vyťažených hodinách.
Slovenská výzva a európske ambície
Slovensko čelí špecifickým výzvam, keďže jeho podiel na obnoviteľných zdrojoch je výrazne pod európskym priemerom. Kľúčovými opatreniami by mali byť rýchlejšia modernizácia energetickej infraštruktúry, zefektívnenie povoľovacích procesov a väčší dôraz na využitie nových technologických riešení.
Prečítajte si tiež
Európska komisia zdôrazňuje, že prechod na udržateľnú energetiku nie je len enviromentálnym záväzkom, ale aj kľúčom k robustnejšiemu hospodárstvu. Nové usmernenia majú poskytnúť jasnú stratégiu na dosiahnutie lacnejšej a čistejšej energie, pričom zámerom je dosiahnuť 90 % zníženie emisií skleníkových plynov oproti úrovni z roku 1990. Základnými piliermi tejto transformácie zostávajú inovácie, investície do infraštruktúry a legislatívna stabilita.
Ak chce Slovensko držať krok so zvyškom Únie, musí podľa odborníkov posilniť integráciu OZE a urýchliť prepojenie sietí na regionálnej úrovni. Zároveň by malo viac podporovať domácnosti a podniky vo využívaní energeticky efektívnych riešení. Takéto opatrenia môžu nielen znížiť náklady na energiu pre spotrebiteľov, ale tiež zabezpečiť väčšiu energetickú bezpečnosť a nezávislosť európskeho trhu.
