Klesajúci počet ľudí v produktívnom veku je tichou, no nezadržateľne sa blížiacou ekonomickou katastrofou pre viaceré krajiny sveta. Demografické prognózy Organizácie Spojených národov upozorňujú, že do polovice tohto storočia môžu niektoré štáty stratiť až tretinu svojej pracovnej sily. Znižovanie populácie vo vekovej skupine 15 až 64 rokov zasiahne predovšetkým dôchodkové systémy, zdravotnícke kapacity, ekonomiku a dlhodobú stabilitu spoločností.
Bosna a Hercegovina čelí najhorším číslam
Medzi najohrozenejšie krajiny patrí Bosna a Hercegovina. Podľa prognóz tu množstvo obyvateľov v produktívnom veku do roku 2050 poklesne až o 36 %. Krajina sa stále nedokázala spamätať z dopadov vojny v 90. rokoch minulého storočia. Pridávajú sa k tomu masívna emigrácia mladých ľudí do zahraničia, nízka pôrodnosť a slabé ekonomické perspektívy. Najviac postihnuté sú pritom vidiecke oblasti, ktoré sa postupne vyľudňujú.
K takmer identickým demografickým problémom smeruje aj Južná Kórea, krajina technologických inovácií a ekonomického dynamizmu, no paradoxne aj najnižšej pôrodnosti na svete. Napriek niektorým nedávnym opatreniam vlády, ktoré naznačili mierne zlepšenie situácie, OSN naďalej očakáva, že počet pracujúcich v Južnej Kórei do polovice storočia klesne o alarmujúcich 35 percent.
Podobne zraniteľné je Portoriko, ktoré sužujú časté prírodné katastrofy, vysoká miera chudoby a intenzívny odliv obyvateľov smerom do USA. Do roku 2050 sa tam očakáva pokles pracovnej populácie o 35 %. Už dnes je situácia kritická, pretože krajina kontinuálne prichádza o kvalifikovaných mladých ľudí, ktorí radšej volia životné príležitosti v Spojených štátoch.
Ekonomický dopad na európske krajiny je enormný
Demografický pokles sa však netýka len vzdialenejších či rozvojových oblastí. V Európe je situácia podobne alarmujúca. Grécko zápasí s vysokou nezamestnanosťou mladých a ich pokračujúcim odchodom za hranice za lepšími pracovnými príležitosťami. Do roku 2050 tak podľa odborných prognóz stratí 28 % obyvateľov v aktívnom produktívnom veku.
Výnimočne dramatická je situácia v Taliansku, ktoré zaznamenalo v roku 2023 najnižší počet narodení od svojho zjednotenia v roku 1861. Demografické dôsledky emigrácie mladých ľudí kvôli slabým ekonomickým príležitostiam vedú OSN k predpovedi, že produktívne obyvateľstvo krajiny sa zníži o viac než 27 %.
V podobnej situácii je aj Španielsko. Tamojšie problémy ako vysoká miera nezamestnanosti mládeže, ťažkosti so zosúlaďovaním rodinného života a práce či všeobecne neisté ekonomické perspektívy spôsobujú trvalý pokles pôrodnosti. Prognózy hovoria, že počet pracujúcich v Španielsku poklesne o viac než štvrtinu (25 %) do polovice storočia. Krajina už nemôže počítať ani s tým, že imigrácia z minulých rokov pomôže dlhodobo zachrániť klesajúcu ekonomickú aktivitu populácie.
Japonsko a Kuba bez riešenia
Japonsko patrí už teraz medzi krajiny s najstarším obyvateľstvom na svete. Práve táto ázijská krajina, ktorá sa preslávila technologickou vyspelosťou a vysokou životnou úrovňou, čelí tvrdému dopadu populačnej krízy s pôrodnosťou len 1,26 dieťaťa na ženu. Vláda napriek jasným demografickým údajom naďalej odmieta masovejšiu imigráciu pracovnej sily zo zahraničia. Výsledkom tohto postoja má byť úbytok produktívnej populácie Japonska o 26,4 percenta do roku 2050. Krajina sa tak stáva akýmsi laboratórnym príkladom toho, ako môžu vyspelé štáty zvládať demografickú krízu bez otvorených migračných politík.
Podobne ekonomické a spoločenské problémy čakajú tiež Kubu. Zlá ekonomická situácia, politická strnulosť a migrácia do USA a Španielska vedú k odhadom, že do polovice storočia poklesne počet ľudí v produktívnom veku o 27 percent. Vláda kubánskeho režimu pritom doteraz predstavila len malé, prevažne neúčinné opatrenia, ktoré by mohli demografickú trajektóriu zvrátiť.
Veľkou demografickou výzvou je aj situácia Litvy, ktorá od vyhlásenia nezávislosti od Sovietskeho zväzu stratila takmer štvrtinu obyvateľstva v dôsledku masovej emigrácie, prevažne do krajín západnej Európy. K roku 2050 OSN pre Litvu predpokladá až 27-percentnú stratu pracujúcich obyvateľov.
Ani Bielorusko nie je v bezpečí pred výrazným poklesom pracovnej sily, ktorý odhady stanovili na 26,7 percenta. Dôvodom je predovšetkým aktuálna politická situácia spojená s nedemokratickým režimom, ktorý vyháňa zo štátu mladých a kvalifikovaných obyvateľov.
Tieto čísla jasne poukazujú na závažnosť prebiehajúcej globálnej demografickej zmeny, ktorá už nie je len vzdialenou budúcnosťou, ale realitou pre mnohé krajiny dnešného sveta. Ak nedôjde ku komplexným riešeniam v oblasti imigračnej politiky, rodinnej podpory a pracovného trhu, hrozí ekonomický kolaps s dlhodobými následkami, ktoré môžu byť oveľa bolestivejšie, ako čakajú prognostici.
