Slovensko, ktoré sužuje jeden z najvyšších rozpočtových deficitov v Európskej únii (EÚ), netrpezlivo očakáva, aké opatrenia na ozdravenie verejných financií predstaví vláda Roberta Fica. Ešte predtým, ako minister financií Ladislav Kamenický odhalí nový konsolidačný balík, na stôl dorazili dva úplne protichodné manuály na záchranu. Na pôde Hospodárskej a sociálnej rady (tripartity) proti sebe stoja zamestnávatelia, volajúci po škrtoch, a odbory, ktoré žiadajú zdanenie najbohatších, informuje denník Pravda.
Štát sa ocitol v procedúre nadmerného deficitu EÚ, čo je varovanie, že ak vláda nezačne rázne konať, krajine hrozí strata dôvery na finančných trhoch a drahšie pôžičky. Kabinet Roberta Fica tak čelí dileme – na jednej strane je tlak podnikateľského sektora, na druhej očakávania voličskej základne, ktorá je zvyknutá na sociálne istoty. Predvolebná rétorika Smeru bola pritom jasne prosociálna.
Štát má ukončiť benefity a „zoštíhliť“ líniu
Zástupcovia biznisu, reprezentovaní Republikovou úniou zamestnávateľov (RÚZ) a Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), presadzujú víziu postavenú na znižovaní výdavkov a odmietajú akékoľvek zvyšovanie daní.
RÚZ vo svojom pláne na úsporu až 6,5-miliardy eur navrhuje napríklad zrušenie možnosti odchodu do predčasného dôchodku po 40 odpracovaných rokoch, čo v kontexte starnúcej populácie považuje za „demografickú časovanú bombu“. Žiadajú tiež zrušenie rekreačných poukazov, ktoré vnímajú ako neefektívnu dotáciu.
Tieto návrhy dopĺňa AZZZ požiadavkami na zrušenie trinástych dôchodkov a bezplatného cestovania vlakom pre študentov a dôchodcov. Pýtajú sa, prečo by mal mať vlak zadarmo študent z nadpriemerne zarábajúcej rodiny, zatiaľ čo nízkopríjmový zamestnanec si platí plnú sumu. Asociácia tiež navrhuje zoštíhlenie štátnej správy, napríklad zrušením či zlúčením niektorých ministerstiev a zrušením vyšších územných celkov (VÚC).
Dane pre „luxus“
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) prichádza s radikálne odlišnou filozofiou. Odmieta škrty v sociálnych programoch a navrhuje zamerať sa na príjmovú stránku rozpočtu. Účet za krízu majú podľa nich zaplatiť tí, ktorí v posledných rokoch najviac prosperovali.
Odborári preto požadujú opätovné zavedenie osobitného bankového odvodu, zvýšenie korporátnej dane z 21 na 22 percent a zdanenie dividend. Ich arzenál dopĺňajú aj nové dane, ako napríklad daň z luxusných nehnuteľností, ktorá by sa dotkla majiteľov viacerých investičných bytov a víl, daň z digitálnych služieb pre technologických gigantov a zdanenie sladených nápojov.
Prekvapivá zhoda medzi zamestnávateľmi a odbormi nastala len v jednom bode: obe strany volajú po zrušení novovytvorených a podľa nich zbytočných ministerstiev.
Neprehliadnite
Fico si musí vybrať
Premiér Robert Fico sa už skôr vyjadril, že návrhy zamestnávateľov na rušenie sociálnych benefitov pre neho ako pre ľavičiara nie sú prijateľné. Skonštatoval, že konsolidácia nemôže ísť iba na úkor najslabších a podieľať sa na nej musia aj zamestnávatelia. Tým sa stavia bližšie k požiadavkám odborov, no zároveň musí brať do úvahy aj možné negatívne reakcie podnikateľského sektora a finančných trhov.
Trináste dôchodky sú problémové
Trináste dôchodky sú dlhšiu dobu predmetom horlivých debát v súvislosti s konsolidáciou, keďže tieto príspevky predstavujú obrovský záťaž pre štátny rozpočet, a teda spomaľujú snahu sporiť. Štát sa dlhodobo oháňa argumentom, že trináste dôchodky sú nevyhnutné, nakoľko podporujú ekonomicky najzraniteľnejšiu skupinu obyvateľstva, čiže seniorov.
V očiach odborníkov predstavujú problém najmä z toho dôvodu, že ide o plošné opatrenie bez ohľadu na majetkovú alebo príjmovú situáciu jednotlivých poberateľov. Vyplácajú sa totiž všetkým dôchodcom bez rozdielu – či už ide o seniorov s minimálnymi penziami, ktorí pomoc naozaj potrebujú, alebo o ľudí s nadpriemernými dôchodkami, ktorých finančná situácia je stabilná.
Výsledkom je, že veľká časť verejných prostriedkov ide aj tým, ktorí by ich reálne nemuseli dostať, čo znižuje efektívnosť vynaložených výdavkov.
Z konsolidačného hľadiska ide o značnú záťaž pre štátny rozpočet. Trináste dôchodky sa vyplácajú plošne a štát tak musí nájsť prostriedky na vyplatenie veľkej sumy. Tieto výdavky sú každoročné a nie sú podmienené ekonomickým rastom, čo znamená, že aj v čase rozpočtových problémov alebo recesie zostávajú veľkým fixným nákladom.
Plošné dávky zároveň neadresujú problém chudoby v seniorskej populácii efektívne. Peniaze sa nerozdeľujú podľa potreby, ale rovnomerne medzi všetkých poberateľov dôchodkov, čím sa stráca možnosť cielenou pomocou výraznejšie zlepšiť situáciu najzraniteľnejších skupín.
Ak by sa trináste dôchodky vyplácali adresne, teda viac tým, ktorí majú nízke dôchodky, a menej alebo vôbec tým, ktorí majú vysoké príjmy, mohlo by sa pri nižších celkových nákladoch dosiahnuť vyššie sociálne prínosy.
Vláda, ktorá chce konsolidovať verejné financie, by preto musela zvažovať, či si môže dovoliť takéto neadresné výdavky, alebo či by nemala hľadať spôsoby, ako pomoc presmerovať tým, ktorí ju skutočne potrebujú. Bez zmien v systéme trinástych dôchodkov sa len ťažko podarí významne znížiť deficit, pretože plošné výdavky sú príliš vysoké a efektívnosť vynaložených prostriedkov nízka.
Koniec koncov, samotná Sociálna poisťovňa v tomto roku nemá peniaze ani na vyplatenie štandardných dvanástich dôchodkov, nieto ešte na vyplatenie bonusového – trinásteho. Rozdiel preto bude musieť dorovnať štát z vlastného (respektíve nášho) vrecka.
Prečítajte si tiež
Keď už sme pri tých trinástych dôchodkoch – sú seniori skutočne najviac zraniteľnou skupinou obyvateľstva? Podľa dostupných dát sa v minulom roku v stave ohrozenia chudobou alebo sociálnym vylúčením nachádzalo až 980-tisíc Slovákov, čo v prepočte vychádza na zhruba každého šiesteho obyvateľa. Údaje pritom jasne hovoria, že najviac sú chudobou ohrozené neúplné domácnosti s deťmi, čiže rodiny, kde sa o dieťa stará iba jeden rodič.
Až 38 percent týchto domácností čelí rôznym formám chudoby. Hoci oproti predchádzajúcemu roku ide o mierne zlepšenie, údaj stále zostáva veľmi znepokojujúci. Vysoké riziko chudoby hrozí aj rodinám s troma a viac deťmi, kde sa tento problém dotýka približne tretiny domácností.
Podrobnejšie sme sa tejto téme venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
