Slovensko by malo opustiť zvýhodňovanie plynu a zamerať sa na rastujúci trh s čistými technológiami, upozorňuje Európska komisia v aktuálnej Správe o krajine 2025. Podľa nej je výroba batérií, solárnych panelov, veterných turbín či tepelných čerpadiel strategickou príležitosťou na diverzifikáciu hospodárstva a zníženie jeho dlhodobej závislosti na automobilovom priemysle.
Európska komisia: Slovensku sa zatiaľ darí iba v tepelných čerpadlách
Európska únia v Správe o krajine 2025 pozitívne hodnotí úspech pritiahnutia výrobcov a investorov do sektora tepelných čerpadiel. V posledných rokoch vznikli na Slovensku nové výrobné kapacity s ročnou produkciou viac než milión kusov tepelných čerpadiel, ktoré smerujú predovšetkým na zahraničné trhy. Momentálne je v tomto sektore zamestnaných približne 15-tisíc ľudí, pričom drvivá väčšina z nich pracuje priamo vo výrobe. Slovenské závody navyše disponujú vlastnými vývojovými centrami zameranými na inovácie.
Napriek tomuto úspechu upozorňuje Eurokomisia na obmedzené výrobné kapacity ďalších čistých technológií. Slovensko napríklad momentálne zastrešuje menej ako jedno percento európskej produkcie solárnych panelov a len asi dve percentá batériových technológií. Pokiaľ chcú slovenské podniky využiť aktuálne príležitosti spojené s európskym cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, krajina musí výrazne zvýšiť svoju konkurencieschopnosť aj v týchto perspektívnych oblastiach.
Nevýhodná daňová politika spomaľuje elektrifikáciu
Dlhodobou bariérou na ceste k čistej ekonomike je podľa Európskej komisie politika zdaňovania a regulácie cien energií. Daňové zaťaženie elektriny v porovnaní s fosílnymi palivami brzdí elektrifikáciu priemyslu aj domácností. Podľa dát eurokomisie bola v roku 2023 elektrina na slovenskom trhu v priemere až 3,4-krát drahšia ako zemný plyn. Tento cenový nepomer odrádza spotrebiteľov od investícií do ekologickejších alternatív, akými sú práve tepelné čerpadlá.
Navyše Slovensko dlhodobo realizuje politiku nízkeho či nulového zdanenia niektorých fosílnych palív, napríklad zemného plynu a uhlia. Tento prístup podľa Eurokomisie výrazne deformuje trh a tlmí impulzy k využívaniu efektívnejších a čistejších technológií. Regulácia cien plynu a elektriny navyše znižuje motiváciu investovať do energetickej efektívnosti aj obnoviteľných zdrojov. Dôsledkom týchto deformácií trhu je podľa Komisie zaostávanie Slovenska v elektrifikácii sektora vykurovania, ktorý je jedným z hlavných zdrojov emisií v krajine.
Situáciu komplikuje i fakt, že energetickú politiku Slovenska charakterizujú nestabilita a prudké zmeny legislatívy či daňového prostredia. Tieto faktory patria k najväčším prekážkam rozvoja biznisu v Európskej únii, čo ďalej potenciálnych investorov odrádza.
Výskum a inovácie ako kľúč k úspechu stále pokrivkávajú
Eurokomisia kritizuje aj veľmi nízky podiel slovenských výdavkov na výskum a inovácie. V roku 2022 predstavovali investície na tento účel menej než jedno percento HDP krajiny, pričom európsky priemer je viac než dvojnásobne vyšší (2,2 percenta HDP). To brzdí schopnosť Slovenska byť významným hráčom v technologicky pokročilých odvetviach, vrátane výroby batérií či fotovoltických panelov. Dnes je podľa Komisie priaznivý dialóg medzi akademickým prostredím, súkromným sektorom a startupmi len v začiatočných fázach a výraznejšiu podporu zo strany štátu potrebuje aj tvorba startupov.
Aby mohlo Slovensko úspech dosiahnutý v tepelných čerpadlách zopakovať aj v ďalších oblastiach čistých technológií, Európska komisia odporúča cielenejšiu štátnu podporu a intenzívnejšiu komunikáciu medzi expertmi a miestnymi inštitúciami. Nedávne nariadenie vlády z marca 2024 upravilo podmienky na poskytnutie štátnej pomoci strategickým odvetviam, medzi ktoré patria práve obnoviteľné technológie či batériové úložiská. Investori v týchto odvetviach môžu od marca 2025 počítať s väčšou mierou dotácií a daňových benefitov.
Eurokomisia však upozorňuje, že samotná legislatíva nestačí. Bez transparentnosti prideľovania dotácií, ich pravidelnej evaluácie a konkrétnych opatrení podpory inovácií a výskumu zostanú slovenské šance vybudovať silnú národnú platformu čistých technológií obmedzené.
Príležitosť pre Slovensko zároveň znamená zníženie zraniteľnosti ekonomiky. Výroba áut bola za posledné roky mimoriadne dominantným príjemcom slovenskej investičnej pomoci zo strany štátu, čo v roku 2023 predstavovalo 84 percent všetkej investičnej pomoci a v roku 2024 dokonca až 96 percent. Orientácia na nové priemyselné odvetvia by mohla priniesť väčšiu diverzifikáciu a stabilitu. Aby sa tieto ciele naplnili, musí Slovensko urýchlene vytvoriť priaznivejšie podmienky pre rast a investície vo všetkých segmentoch čistých technológií.
