Priemerný starobný dôchodok na Slovensku dosiahol nový historický míľnik. Podľa najnovších štatistík Sociálnej poisťovne, ktoré zobrazujú údaje ku koncu apríla, priemerná penzia po prvýkrát prekročila hranicu 700 eur. Dôchodcovia si tak v porovnaní s minulým rokom prilepšili o niekoľko desiatok eur. Na základe poznatkov serverov oPeniazoch.sk a Peniaze.sk o tom informuje interez.sk.
Kým v apríli minulého roka dostávali penzisti v priemere mesačný dôchodok vo výške necelých 675 eur, ku koncu apríla tohto roka to už bolo približne 701 eur. Medziročne si tak priemerne polepšili o zhruba 26 eur, čo predstavuje nárast o takmer 4 percentá.
K tejto sume si navyše dôchodcovia prilepšujú aj vďaka ďalším dávkam, ako sú rodičovský či trinásty dôchodok, ktoré im pomáhajú najmä na konci roka.
Priemerný dôchodok preukázateľne rastie
Hlavným dôvodom rastu priemernej penzie bola valorizácia na začiatku tohto roka. V januári sa starobné dôchodky zvyšovali o 2,1 percenta, a to na základe takzvanej dôchodcovskej inflácie, ktorej výška za prvých deväť mesiacov minulého roka bola práve 2,1 percenta.
Keďže sa dôchodky valorizujú každý rok, ich ďalší nárast sa dá očakávať aj v úvode budúceho roka, hoci presné číslo zatiaľ nie je známe.
Rástli však aj ceny
Hoci je súčasná priemerná suma rekordná, oveľa výraznejšie percentuálne zvyšovanie zažili dôchodcovia v roku 2024. Vtedy si vďaka rekordnej valorizácii prilepšili až o 14,5 percenta.
Tento extrémny rast však mal aj svoju odvrátenú stranu. Išiel totiž ruka v ruke s masívnym zdražovaním potravín, energií a celkových nákladov na bývanie, čo v konečnom dôsledku výrazne ukrajovalo z reálnej kúpnej sily dôchodcov.
A čo trináste dôchodky?
Seniori budú mať aj tento rok nárok na štedrý trinásty dôchodok, a to aj napriek tomu, že ide o opatrenie, ktoré výrazne zaťažuje štátnu pokladnicu. Štát touto podporou cieli na zlepšenie finančnej situácie seniorov, ktorých považuje za jednu z najzraniteľnejších, ak nie aj absolútne najzraniteľnejšiu skupinu obyvateľstva.
Neprehliadnite
Trináste dôchodky však predstavujú z pohľadu prebiehajúcej konsolidácie verejných financií výrazný problém, a to najmä preto, že ide o plošné opatrenie bez ohľadu na majetkovú alebo príjmovú situáciu jednotlivých poberateľov. Vyplácajú sa totiž všetkým dôchodcom bez rozdielu – či už ide o seniorov s minimálnymi penziami, ktorí pomoc naozaj potrebujú, alebo o ľudí s nadpriemernými dôchodkami, ktorých finančná situácia je stabilná.
Výsledkom je, že veľká časť verejných prostriedkov ide aj tým, ktorí by ich reálne nemuseli dostať, čo znižuje efektívnosť vynaložených výdavkov.
Z konsolidačného hľadiska ide o značnú záťaž pre štátny rozpočet. Trináste dôchodky sa vyplácajú plošne a štát tak musí nájsť prostriedky na vyplatenie veľkej sumy. Tieto výdavky sú každoročné a nie sú podmienené ekonomickým rastom, čo znamená, že aj v čase rozpočtových problémov alebo recesie zostávajú veľkým fixným nákladom.
Plošné dávky zároveň neadresujú problém chudoby v seniorskej populácii efektívne. Peniaze sa nerozdeľujú podľa potreby, ale rovnomerne medzi všetkých poberateľov dôchodkov, čím sa stráca možnosť cielenou pomocou výraznejšie zlepšiť situáciu najzraniteľnejších skupín.
Ak by sa trináste dôchodky vyplácali adresne, teda viac tým, ktorí majú nízke dôchodky, a menej alebo vôbec tým, ktorí majú vysoké príjmy, mohlo by sa pri nižších celkových nákladoch dosiahnuť vyššie sociálne prínosy.
Sú seniori naozaj tak zraniteľní?
Určite treba dať štátu za pravdu v tom, že nakoľko dôchodcovia nepracujú, nemajú iný garantovaný príjem ako dôchodok. Na druhú stranu sa však ich smerom posúva až neprimerane štedrá finančná podpora, ktorá nielenže spomaľuje konsolidáciu, ale taktiež de facto znevýhodňuje iné, taktiež veľmi zraniteľné skupiny obyvateľstva.
Ako sme vás informovali v tomto článku, podľa dostupných dát sa v minulom roku v stave ohrozenia chudobou alebo sociálnym vylúčením nachádzalo až 980-tisíc Slovákov, čo v prepočte vychádza na zhruba každého šiesteho obyvateľa.
Ktorá skupina ľudí je teda najviac ohrozená? Čísla celkom jasne odkazujú na domácnosti s nezaopatrenými deťmi, najmä tie neúplné, kde sa o dieťa stará iba jeden rodič.
Až 38 percent týchto domácností čelí rôznym formám chudoby. Hoci oproti predchádzajúcemu roku ide o mierne zlepšenie, údaj stále zostáva veľmi znepokojujúci. Vysoké riziko chudoby hrozí aj rodinám s troma a viac deťmi, kde sa tento problém dotýka približne tretiny domácností.
Oficiálna hranica príjmovej chudoby pre jednočlennú domácnosť bola v minulom roku na úrovni 509 eur mesačne. Naproti tomu priemerný starobný dôchodok v tom období predstavoval 683,10 eura, čo znamená, že väčšina dôchodcov má príjem výrazne prevyšujúci hranicu (príjmovej) chudoby.
Podľa dostupných údajov bolo v minulom roku riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia vystavených 13,1 percenta dôchodcov, pričom celkový priemer pre celú populáciu bol 16,5 percenta. Z pohľadu príjmovej chudoby tak dôchodcovia nie sú najohrozenejšou skupinou. Práve naopak, sú na tom citeľne lepšie ako mnohé rodiny s deťmi.
Deje sa toho viac: Pol milióna Slovákov bude mať vyššie dôchodky
Zo sveta dôchodkového systému sa k nám v poslednej dobe dopracovalo viacero zaujímavých správ. Jedna z nich hovorí o novele, vďaka ktorej až pol milióna Slovákov dostane viac peňazí. Podľa štátu sa tým vyrieši dlhodobá nespravodlivosť voči konkrétnej skupine obyvateľstva. Viac sa o tejto téme dočítate v samostatnom článku.
